Byzantský obradByzantský obrad alebo grécky obrad je jeden zo siedmich východných obradov. Používajú ho východné pravoslávne cirkvi a gréckokatolícke cirkvi. Vyznačuje sa značným dôrazom na slávnostnosť slúženia. Spev má pri slávení prednosť pred jednoduchým recitovaním bohoslužobných textov. Špecifikom byzantského obradu je, že pri bohoslužbách nepoužíva hudobné nástroje a využíva iba ľudský hlas. Usporiadanie chrámu v byzantskom obrade je tiež špecifické. Dominantným prvkom je v ňom ikonostas. K ďalším osobitnostiam byzantského obradu patria aj sviatky počas liturgického roku a pôstna disciplína. Dôležitým je aj prvok mníšstva. Byzantský obrad je jedným zo siedmich východných obradov. Ďalšie sú: arménsky, východosýrsky, etiópsky, koptský, maronitský a západosýrsky. Svoju prítomnosť na slovenskom území odvodzuje od pôsobenia byzantsko-slovanskej misie (863-886) vedenej svätými Cyrilom a Metodom.[1] [2] Bohoslužby v byzantskom obradeEucharistické bohoslužby (liturgie):
Denný okruh bohoslužieb (časoslov):
Ďalšie bohoslužby:
Bohoslužobné rúcha
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Byzantský ritus na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Pozri aj |
Portal di Ensiklopedia Dunia