Polnočnica

Polnočnica (gr. μεσονύκτικον, csl. полу́нощница) je oficiálna modlitba v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktorá sa slúži o polnoci alebo počas noci. Je súčasťou denného okruhu bohoslužieb (časoslova). Niekedy sa slúži tesne pred utierňou.

Typy polnočníc

Rozlišujeme všednodennú, sobotnú a nedeľnú polnočnicu.

• Najvýraznejším prvkom všednodennej polnočnice je čítanie 17. katismy (118. žalm podľa číslovania Septuaginty).
• Na sobotnej polnočnici je namiesto nej určená 9. katisma (žalmy 64-69 podľa číslovania Septuaginty).
• Na nedeľnej polnočnici sa namiesto 17., resp. 9. katismy modlí kánon k presvätej Trojici podľa hlasu oktoicha a má aj celkovo trochu inú štruktúru ako všednodenná a sobotná polnočnica.

Špecifické polnočnice sa slávia na Paschu a v Svetlom týždni. Bezprostredne pred utierňou vzkriesenia sa niekde slúži polnočnica, počas ktorej sa spieva kánon Veľkej soboty. V jej závere sa prenáša pláštenica zo stredu chrámu (z "hrobu") na prestol (oltár). Vo Svetlom týždni pozostáva polnočnica z veľkonočných hymnov a má rovnakú štruktúru ako hodinky (časy) a povečerie.

Obsah

Výrazným obsahovým aspektom modlitieb polnočnice je očakávanie Krista-Ženícha, teda jeho druhého príchodu. Nočné bdenie je v kresťanstve tradične späté s očakávaním druhého Kristovho príchodu. Polnočnica obsahuje aj mnohé kajúce modlitby a prosby. Nedeľná polnočnica má výrazný dogmatický aspekt, ktorý je obsiahnutý v trojičných kánonoch.

Externé odkazy

• Polnočnica^[nefunkčný odkaz] - krátke vysvetlenie
• Hodinky (časy), povečerie a polnočnica na svätú Paschu Archivované 2013-05-07 na Wayback Machine
• Полунощница повседневная - každodenná polnočnica v cirkevnoslovanskom jazyku (ruská transkripcia)
• Časoslov ruténskej recenzie vydaný v Ríme v roku 1950 Archivované 2010-08-18 na Wayback Machine