|
Borovica himalájska
Borovica himalájska[2] alebo borovica štíhla (lat. Pinus wallichiana alebo Pinus excelsa[3]) je druh z rodu borovica (Pinus) z čeľade borovicovité (Pinaceae). Je to stále zelený ihličnatý strom. Rastie v Himalájach od Afganistanu po Nepál a po cédri himalájskom (Cedrus deodara) je to najvyšší strom Himalájí. Druhové meno nesie na počesť dánskeho botanika Nathaniela Walicha.[4][5] OpisBorovica himalájska je vysoký strom, dorastajúci do výšky až 50 m, s rovným kmeňom s priemerom do 1 m (v prsnej výške) a so široko kužeľovitou korunou.[6] Dožíva sa veku 300 až 400 rokov.[5] Borovica má v mladosti jemnú hladkú borku, ktorá praská až vo vyššom veku a v doštičkách sa odlupuje. Mladé stromy rýchlo prirastajú a sú obyčajne praslenovito rozkonárené. Púčiky sú podlhovasté, vajcovité, bielo živicové, dlhé 6 až 12 mm. Mladé konáriky sú modrozelené, lysé, voskovo oinovatené, ihlice rastú vo zväzočkoch po päť, najprv vzpriamene, neskôr visiace, modrozelené, dlhé až 18 cm a vytrvávajú na strome tri až štyri roky. Samčie šištičky rastú v hustých zhlukoch na mladších vetvičkách, sú žltohnedej farby, dlhé 10 až 20 mm. Samičie šišky vyrastajú jednotlivo alebo vo zväzkoch (až po päť), sú dlho stopkaté, prehnuto valcovité, široké asi 3 cm, dlhé až 27 cm, obyčajne hojne živicové. V mladosti majú modrozelenú farbu, dozrievajú až na jeseň budúceho roka a sú svetlohnedé. Semenné šupiny majú tupý koncový tmavohnedý pupok (lumbo). Hnedé semená merajú 6 až 8 mm, majú ostrý okraj a šikmo uťaté krídlo, dlhé 15 až 20 mm. K opeľovaniu dochádza v priebehu apríla až júna.[4][5][6] RozšírenieBorovica himalájska pochádza z pohorí Himaláje, Karakoram a Hindúkuš, je rozšírená od východného Afganistanu na východ cez severný Pakistan, Indiu, Nepál až po provinciu Jün-nan v juhozápadnej Číne. Rastie v horských údoliach v nadmorských výškach 1 800 až 4 300 m, zriedkavo zostupuje pod 1 200 m.[6] EkológiaBorovica himalájska je svetlomilná drevina, najviac jej vyhovujú ľahké, dobre priepustné kyslé až neutrálne pôdy a vyššia vzdušná vlhkosť. Uprednostňuje mierne podnebie so suchými zimami a vlhkými letami. Najviacej je rozšírená v suchších oblastiach vnútorných údolí, kde je reliéfom hôr potlačený účinok južného monzúnu. Medzi typické biotopy patria horské sutiny a ľadovcové predpolia, ale tvorí aj pôvodné lesy ako primárny druh, prípadne rastie v zmiešaných lesoch s cédrom himalájskym (Cedrus deodara), ihličnanmi Abies pindrow, Picea smithiana a s vysokohorskou brezou Betula utilis.[4][5][6] Význam a využitieBorovica himalájska je jednou z najdôležitejších drevín Himalájí. Je to druh s veľmi cenným, výrazne živicovým, dobre opracovateľným a trvanlivým drevom, vhodným tak pre stolárstvo, ako aj na stavebné účely. Používa sa k výrobe dreveného uhlia ale slúži aj ako palivové drevo.[4][5][6] Terpentín získaný zo živíc borovice je antiseptický, vhodný na vnútorné použitie pri liečbe ochorení obličiek a močového mechúra ale aj na zábal a parný kúpeľ pri liečbe reumatických ochorení. Osvedčil sa pri liečbe chorôb slizníc a dýchacích ťažkostí, ako je kašeľ, nádcha, chrípka a tuberkulózy. Formou mastí sa používa na liečbu kožných ochorení, rán, vredov a popálenín.[7] Borovica je perspektívnou drevinou pre záhradnú architektúru pre svoj atraktívny vzhľad a veľké ozdobné šišky. Má vysokú odolnosť voči znečisteniu ovzdušia, znáša ho lepšie ako iné ihličnany.[6] Hrozby a chorobyK významným činiteľom koreňovej hniloby, ktoré vážne ohrozujú sadenice borovice himalájskej v lesných škôlkach, patria patogénne huby Fusarium oxysporum, Rhizoctonia solani a Macrophomina phaseolina. Tieto patogény často napádajú koncové korene mladých sadeníc, spôsobujú ich hnilobu, čím zabíjajú hostiteľa. Huby prenikajú do koreňovej epidermálnej bunkovej steny, rozkladajú ju a prežívajú prostredníctvom metabolizmu bunkového obsahu. Podľa štúdie sa druh Fusarium oxysporum, vyskytoval na ochorení koreňov až u 38,6% semenáčikov.[8] Pri prieskume gangrény ihličia, ktorý sa uskutočnil v roku 2010 v štáte Jammu a Kašmír, India, bol prvýkrát identifikovaný hubový patogén Lophodermium macci aj na borovici himalájskej. Predtým bol zaznamenaný len na borovici hladkej (Pinus strobus). [9] Významným patogénom pre borovicu himalájsku je aj trpasličie imelo Arceuthobium minutissimum a Taxillus kaempferi. Tieto drobné parazitické rastliny sú rozšírené v západnom a strednom Bhutáne.[10] Poškodzovanie stromov je jedným z deštruktívnych spôsobov správania ázijského medveďa ušatého (Ursus thibetanus). Prieskum škôd na borovici himalájskej, ktoré sa uskutočnil v Kaghan Valley v Pakistane, ukázal, že zo skúmanej vzorky 1 081 dospelých stromov bolo poškodených 201. Z poškodených stromov bol 39 (19,4%) zničených úplne. Koncom zimnej sezóny medvede olupujú kôru stromov, ktorá im slúži ako potrava.[11] Galéria
Referencie
Iné projekty
|
||||||||||||||||||||
.jpg)
.JPG)
Portal di Ensiklopedia Dunia
