Bitka pri Jalnej

Bitka pri Trnavej Hore, Hronskej Breznici a Jalnej
Súčasť Slovenského národného povstania
Veliteľ plk. Přikryl (vpravo) a náčelník štábu kpt. Hlásný (vľavo, s mapou), Slovensko 10. októbra 1944
Dátum 8. október – 12. október 1944 Miesto Trnavá Hora, Hronská Breznica a Jalná Výsledok Povstalecké víťazstvo, priame ohrozenie Zvolena bolo zažehnané
Protivníci
2. česko-slovenská paradesantná brigáda Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku	178. divízia Tatra
Velitelia
plk. Vladimír Přikryl
Historický portál

Slovenské národné povstanie
Turiec – Ružomberok – Brezno – Liptov – Strečno – Spiš – Trnava, Hlohovec, Sereď – Nitra – Považie – Kartoffelernte – Obišovce – Telgárt – Priekopa – Rajecká dolina – Tri Duby – Ostrô – Baťovany – Prievidza – Piešťany – Nový Dvor – Svätý Kríž nad Hronom – Beskydy – Mlynky, Vondrišel – Čremošné – Jalná – Vinné – Poľana – Veľký bok

Bitka pri Trnavej Hore, Hronskej Breznici a Jalnej bola prvým bojovým nasadením 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády v Slovenskom národnom povstaní. Nemecká skupina Schill sa 3. októbra zmocnila po ťažkých bojoch Svätého Kríža nad Hronom, zaistiac si tak nezničené mosty cez Hron. 178. divízia Tatra obsadila 6. októbra Kremnicu. Nemci dobyli Trnavú Horu a dostali sa na 10 kilometrov od Zvolena, čím ohrozili centrum povstania. Jednotky nekompletnej paradesantnej brigády však splnili rozkaz nového veliteľa povstalcov generála Viesta a dokázali vďaka vysokej bojovej morálke a výcviku protiútokmi 8. – 12. októbra 1944 zatlačiť nemeckú 178. divíziu Tatra o niekoľko kilometrov späť k Jalnej a stabilizovať obranu v údolí Hrona až do 26. októbra.[1]:135

Predohra

30. októbra 1943 bolo pri Melitopole na Ukrajine, zajatých 2 091 vojakov, 38 poddôstojníkov, 4 rotmajstri a 42 dôstojníkov slovenskej 1. pechotnej divízie vojskami sovietskej armády.[2] 13. decembra 1943 padlo rozhodnutie vytvoriť z dobrovoľníkov spomedzi zajatcov ucelenú vojenskú jednotku, ktorá bola po doplnení vojakmi česko-slovenského náhradného práporu v Buzuluku, či slovenskými partizánmi zo sovietskych partizánskych jednotiek 20. januára 1944 nazvaná oficiálne 2. česko-slovenská samostatná paradesantná brigáda v ZSSR. Veliteľom bol menovaný podplukovník Vladimír Přikryl, náčelníkom štábu bol štábny kapitán Vilém Sacher. Jednotka pokračovala v náročnom výcviku až do začiatku septembra 1944. Vtedy sa vojaci dozvedeli o začiatku Slovenského národného povstania a žiadali svoje okamžité nasadenie na jeho pomoc.

Na rozkaz 1. ukrajinského frontu sa 4. septembra začala 2. paradesantná brigáda presúvať k Przemyślu, kde vojaci k svojmu veľkému sklamaniu zložili svoje padáky do skladov a ďalej pokračovali na front ako pešia jednotka. Tu bola 10 dní zasadená do bojov Karpatsko-duklianskej operácie. V priebehu tejto doby stratila jednotka v krvavých bojoch 625 vojakov, dosiahla však významné bojové úspechy a získala potrebné bojové skúsenosti. Vzhľadom na to, že sa Karpatsko-duklianska operácia nerozvíjala dostatočne dynamickým tempom, sovietske velenie vyslyšalo prosby povstalcov a stiahlo jednotku do zázemia, aby sa premiestnila na povstalecké územie. Letecký transport však viazol a trval od 25. septembra do 15. októbra 1944.

Veliteľstvo brigády so štábom a štábnou rotou, spojovacou rotou, tylom a I. paradesantným práporom sa po prílete usídlilo v Badíne. II. paradesantný prápor s PO, OPL a ženijnou rotou mal sídlo vo Vlkanovej, delostrelecký oddiel a protitankový oddiel v Sielnici. Dve čaty protilietadlového oddielu zaisťovali plochu letiska Tri Duby. Až 6. októbra 1944 okolo polnoci pristálo asi 160 lietadiel s časťami II. paradesantného práporu a niekoľko lietadiel s rôznymi jednotkami brigády. Priletel tiež div. gen. Viest, aby prevzal od gen. Goliana velenie 1. čs. armády na Slovensku. Nasledujúceho dňa pristáli ďalšie jednotky brigády.

7. októbra 1944 o 21.00 bol veliteľ brigády plk. Vladimír Přikryl povolaný do štábu 1. čs. armády na Slovensku, kde bol oboznámený so situáciou. Nemci tlačili jednotky povstaleckej armády k Zvolenu a ohrozovali letisko Tri Duby. Bol vydaný príkaz nasadiť do boja všetko, čo zatiaľ z brigády prišlo: dve pešie roty (2. a 3. rota) II. paradesantného práporu a neúplné časti iných jednotiek. Zvlášť neúplné bolo delostrelectvo. Úlohou bolo postúpiť do priestoru Tŕnie, Železná Breznica, Ladno, Trnavá Hora a zmocniť sa Jalnej, vyvrátiť nepriateľský odpor v Hronskej Dúbrave a v Hronskej Breznici a zastaviť nemecký postup na Zvolen. Akcia mala byť krytá postupom partizánskeho oddielu Sečanského, ktorý mal ovládnuť údolie potoka Kremničky a prístup k Jalnej od Sv. Kríža n/Hr. Plk. Vladimír Přikryl dostal k dispozícii delostreleckú skupinu skupiny Murgaš, ktorej velil kpt. del. Horváth. Dispozície pre útočnú skupinu posilnenú protitankovými puškami a ženijnou čatou boli vydané na veliteľstve II. paradesantného práporu vo Vlkanovej medzi 24.00 a 01.30 hod. a bolo nariadené, aby skupina pod velením zást. veliteľa II. paradesantného práporu kpt. pech. Vrzalu vyrazili hneď, ako bude organizovaná. K dispozícii na presun dostala 2 autobusy a 4 nákladné autá.[3]:979

Priebeh

8. októbra ráno zahájila skupina kpt. Vrzalu postup zo Železnej Breznice na Ladno, spočiatku bez stretu s nepriateľom. O 14.30 hod. prichádza na veliteľstvo správa že u Ladna nastala krátka prestrelka, zrejme medzi prednými postupujúcimi prvkami paradesantnej brigády a nepriateľskej prieskumnej skupiny. Nepriateľ ustúpil k Trnavej Hore. Cestou k dočasnému veliteľstvu brigády v Tŕní bol pozorovaný spätný pohyb skupín vojakov slovenskej armády z frontu, so zbraňami aj bez zbraní. 15.00 boli z veliteľstva brigády spozorované skupiny vojakov z kopcov asi 500 m vzdialených, utekajúcich z boja. Plk. Přikryl ich nechal pochytať žandármi, ktorí ich priviedli v počte 17 mužov, všetci úplne vystrojení, s puškami a troma ľahkými guľometmi. Skupina bola dôrazne pokarhaná a poslaná späť na front. Utiekli z Hronskej Dúbravy a Nemcov vraj nevideli.[3]:980

8. októbra medzi 20.00 a 24.00 hod. pristálo opäť niekoľko skupín brigády, ale opäť žiadna ucelená jednotka, ktorá by mohla byť zasadená na front.

Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku vyčlenila na krytie pravého krídla paradesantnej brigády oddiely Georgijevského a Forosta. Tie 8. októbra obsadili dolinu s komunikáciou, ktorá viedla z Kremnice cez Ihráč do Jalnej v blízkosti Kľačianskeho mlyna. V ten deň sa partizáni nestretli s nepriateľom. Až v noci päťčlenná partizánska hliadka pri prieskume smerom na Jalnú narazila na hliadku nepriateľa, ktorá ustúpila.

Ráno 9. októbra tá istá partizánska hliadka išla na prieskum na severnú stranu doliny. 50 metrov od mlyna stretli hliadku štyroch nemeckých vojakov na bicykloch. V prestrelke padli dvaja Nemci a dvaja partizáni boli zranení. Partizánskej hliadke aj s ranenými sa podarilo ustúpiť. Neskôr 9. októbra sa presúvali dolinou smerom k Jalnej jedno nemecké osobné a dve nákladné autá, na ktoré partizáni spustili paľbu. Protitankovou puškou sa im podarilo zničiť jedno nákladné auto a zneškodniť asi 10 vojakov. Nakoľko sa blížili ďalšie nemecké vozidlá, partizáni sa stiahli.[4]:92

9. októbra dostal 2. paradesantný prápor 3. rotu a časť guľometnej a minometnej roty, tieto jednotky boli odoslané na front pod velením veliteľa 2. paradesantného práporu mjr. Vovsa. Úlohou tejto skupiny bolo zmocniť sa útokom zo severu a z východu Hronskej Dúbravy, túto vyčistiť od nepriateľa a potom sa presunúť a zlúčiť sa so skupinou kpt. Vrzalu. Skupina kpt. Vrzalu v prudkom boji vytlačila Nemcov z Trnavej Hory, no Nemci ju opäť obsadili. Boli mŕtvi a ranení. Protivníkom bol Panzergrenadierregiment 88 zo Žitavy, výcvik absolvoval v Prahe.[3]:980

„	Čís. 1654/44 geh. Praha 10.10.44 Tajné 1. Situácia nepriateľa: Nepriateľ robil pred celou divíziou Tatra prieskum silnejšími prieskumnými jednotkami a napadol pravé krídlo divízie pri Kľačanoch (7 km juhovýchodne od Kremnice) a Jalnej (9 km západne od Zvolena) zakaždým s jedným práporom. Asi 5 batérií v priestore 4 km západne od Zvolena tieto útoky podporuje.	“
– Večerné hlásenie Nemeckého generála v Bratislave z 9.10.1944[5]:555

10. októbra 1944 prebiehali prudké boje o Kľačany a o kótu 500, ktorá bola kľúčom k dobytí Jalnej. Veliteľstvo brigády sa premiestnilo do Budče, odkiaľ bolo lepšie spojenie na Jalnú po jej prípadnom dobytí a sídlilo tam veliteľstvo skupiny Murgaš, s ktorým bolo treba byť v spojení. O 14.00 hod. zahájili Nemci silný protiútok na Trnavú Horu, ktorej južnú časť obsadil. Skupina Vrzala odpovedala protiútokom, avšak bez valného výsledku. Nemci sa silne bránili, naďalej útočili a obsadili Trnavú Horu. Skupina Vrzalu nechala pri ústupe v obci svoj trén s proviantom a muníciou. Spolupráca brigády s delostrelectvom však bola riadená veľmi úspešne. Zvlášť sa tu vyznamenal kpt. Orlický, styčný dôstojník delostreleckej skupiny kpt. Horvátha, ktorý účinne riadil paľbu delostreleckého oddielu na nepriateľa a spôsobil mu straty. O 16.00 hod. vykonala skupina Vrzalu nový, rozhodný útok na Trnavú Horu a zmocnila sa jej za citeľných strát. Padol veliteľ minometnej roty, veliteľ 2. roty npor. Mucha bol ťažko ranený. Nemci utrpeli tiež veľké straty, zvlášť v prípade, keď sa chceli v počte 20 – 25 mužov ukryť v pivnici domu a boli všetci zabití ručnými granátmi i s veliteľom. Celý trén práporu s muníciou v neporušenom stave sa dostal opäť do rúk skupiny Vrzala. Boje pokračovali, cieľom bolo dobytie Jalnej, ktorá bola silne obsadená nepriateľom.[3]:980

Večer a v noci pristáva veľká časť jednotiek 1. paradesantného práporu a väčšia časť delostrelectva s 76 mm kanónmi ZiS-3 a 45 mm protitankovými kanónmi. Takisto prišli aj 2 protilietadlové kanóny 37 mm.[3]:980

„	Čís. 1662/44 geh. Praha 11.10.44 Tajné 1. Situácia nepriateľa: Nepriateľ robil v noci pred divíziou Tatra prieskum slabšími prieskumnými jednotkami a obmedzoval sa cez deň na rušivú delostreleckú paľbu. Iba na pravom krídle divízie zaútočil protivník pri Jalnej v približnej sile jedného práporu. 2. Vlastná situácia: Pri divízii Tatra podstatne nezmenená. Jedna pri Trnavej Hore (12 km na západ od Zvolena) obkľúčená rota bola po tuhých bojoch oslobodená.	“
– Večerné hlásenie Nemeckého generála v Bratislave zo 11.10.1944[5]:556

V ihráčskej doline na pravom krídle bojov Nemci obsadili guľometmi a mínometmi kopce oproti postaveniu partizánov brigády kpt. Jána Nálepku. protiľahlé kopce. Nemci ohrozovali postavenie partizánov s cieľom vytlačiť ich z doliny. Ostreľovanie spôsobovalo partizánom straty – zahynula ošetrovateľka a Peter Kubík, zástupca veliteľa oddielu Georgijevského. Na druhý deň oboch padlých pochovávali miestni občania na cintoríne v Kľačanoch, no počas pohrebu spustili Nemci mínometnú paľbu na cintorín. Začalo pršať a partizáni nemali zabezpečený prísun stravy.[4]:93

11. októbra 1944 skupina mjr. Vovsa zahájila presun cez Kováčovú, Stráž, Budču, Tŕnie do priestoru Hronskej Dúbravy, aby splnila rozkaz zadaný minulého dňa. Na podporu dostala 1 čatu ľahkých tankov (2 tanky LT vz. 38 pod velením ppor. P. Janošku, ten bol počas útoku ranený), 1 batériu diel a 2 pešie roty skupiny Murgaš. Skupina prišla popoludní do priestoru Hronskej Dúbravy, kde narazila na silný nepriateľský odpor a zastavila sa na južných a východných okrajoch lesa, aby zaujala východisko k útoku na ďalší deň. 12.50 hod. hlásil veliteľ skupiny Vrzala, že Nemci sú vytlačení z Jalnej a ustúpili za značných strát na západ. Úloha bola splnená. Nepriateľ stratil asi 50 mŕtvych, mnoho ranených, ktorých nechal odsunúť civilným obyvateľstvom. U skupiny Vrzala bolo 15 zabitých a 6 ranených. V 15.00 hod. prišiel na veliteľstvo brigády veliteľ 1. čs. armády na Slovensku div. gen. Viest, aby sa informoval o situácii na fronte. S výsledkom bojov bol veľmi spokojný. Nariadil zničiť Nemcov v Hronskej Dúbrave, aby sa odstránila hrozba južného krídla skupiny Vrzala.[3]:980

„	Čís. 1672/44 geh. Praha 12.10.44 Tajné 2. Situácia nepriateľa: Pred pravým krídlom divízie Tatra nastúpili dobre vystrojené, osobitné české jednotky pod velením českých dôstojníkov. Protivník je tu veľmi aktívny. Podľa ešte nepotvrdených správ prebehlíkov pristála 2. česká paradesantná brigáda v priestore južne od Zvolena.	“
– Večerné hlásenie Nemeckého generála v Bratislave zo 11.10.1944[5]:556

11. októbra sa partizáni brigády kpt. Jána Nálepku rozhodli opustiť svoj obranný perimeter, napriek prísunu potravín. Počas dvoch dní zabili menší počet nepriateľských vojakov, zajali dvoch nemeckých bicyklistov, zničili dva ľahké guľomety a jedno auto za cenu troch mŕtvych a 7 ranených partizánov. Pri odchode z Kľačianskej doliny Sečanský svoj úmysel oznámil len veliteľovi čaty na dotyku na ľavom krídle, čím odkryla pravé krídlo skupiny Vrzala. Na základe tejto situácie 12. októbra náčelník štábu 1. čs. armády mjr. Július Nosko vydal nariadenie adresované HŠPO, v ktorom poukázal na postup brigády kpt. Jána Nálepku ako na negatívny príklad spolupráce partizánov s vojakmi a nariadil, že partizánski velitelia musia hlásiť odchod z frontu veliteľovi taktickej skupiny alebo úseku.[4]:93

„	Výťah z creedogramu č. 79 zo dňa 12. 10. 1944 došlého od veliteľstva Gerlach dávam v plnom znení na vedomie: „Naše severné krídlo v priestore Jastrabský mlyn je otvorené, nakoľko partizánska skupina Sečanský podľa hlásenia Volgy stiahla sa do Kováčovej. Sečanský údajne dostal rozkaz na stiahnutie od Hlavného partizánskeho štábu v B. Bystrici. Po svojom odchode o stiahnutí svojich jednotiek vyrozumel iba veliteľa čaty, s ktorým bol vo sväze. Stiahnutím jeho jednotiek bez ohlásenia vznikla medzera, ktorá mohla byť vyplnená až neskoro po odchode jeho jednotiek.“	“
– Časť nariadenia mjr. Noska adresovaného HŠPO[6]:670

12. októbra v skorých ranných hodinách započal útok skupiny Voves na Dúbravu. Hronskú Dúbravu Nemci húževnato bránili, ale po veľkých stratách (podľa vyjadrení civilného obyvateľstva asi 60 mŕtvych) opustil túto veľmi dobre vybudovanú pozíciu neznámym smerom, pravdepodobne cez rieku Hron k Hronskej Breznici. O 08.00 hod. bola obec dobytá. Zajatcov nebolo, ranených a mŕtvych Nemcov muselo civilné obyvateľstvo obce evakuovať a mŕtvych pochovať. Touto úspešnou operáciou byl očistený od Nemcov rajón severne od rieky Hron medzi Budčou a Jalnou, Hrozba nepriateľského postupu na Zvolen bola odvrátená. Skupina Voves se spojila bez prekážok so skupinou Vrzala, čím bol 2. paradesantný prápor konsolidovaný a ako celok zaujal obranu Jalnej pod velením zástupcu veliteľa 2. paradesantného práporu kpt. pech. Františka Vrzalu. Mjr. Voves bol povolaný na veliteľstvo brigády ako veliteľ štábu.[3]:981

„	Čís. 1686/44 geh. Praha 14.10.44 1. Situácia nepriateľa: Pri divízii Tatra zaútočil nepriateľ na žarnovické údolie dvoma rotami. Cez deň tu spozorovali silnejšiu delostreleckú rušivú paľbu a väčší pohyb nepriateľa. Na ostatnom fronte divízie Tatra sa okrem silnejšej prieskumnej činnosti nepriateľa a bežných hĺbkových leteckých útokoch pri Kremnici a Pitelovej nič zvláštne neudialo.	“
– Večerné hlásenie Nemeckého generála v Bratislave zo 13.10.1944[5]:558

Dohra

Hoci bola z 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády nasadená len časť, brigáda dokázala vďaka vysokej bojovej morálke a výcviku protiútokmi zatlačiť nemeckú 178. divíziu Tatra o niekoľko kilometrov a stabilizovať obranu v údolí Hrona až do 26. októbra, čím odvrátila hrozbu obsadenia Zvolena, letiska Tri Duby a možnosť útoku na Banskú Bystricu.[1]:135 Úspešné protiútoky výrazne pozdvihli povstaleckú morálku. Už na druhý deň po zahájení útoku gen. Golian hlásil optimisticky gen. Ingrovi do Londýna:

„	VI 100979/44 Náš protiútok na smere Zvolen – Sv. Kríž sa podaril. Nemci sú prinútení k ústupu. Situácia Zvolena zlepšená, priame nebezpečie mu toho času nehrozí. Protiútoky v priestore Kremnica boli tiež úspešné. Naša celková situácia už nie je beznádejná. Zvolen a B. Bystrica sa budú brániť. 2. brigáda do 10. 10. 1944 bude tu. Ubránime sa.	“
– Situačné hlásenie zástupcu zástupcu veliteľa 1. čs. armády gen. J. Goliana o zastavení nemeckého útoku, 9. október 1944, Banská Bystrica[7]:652

Referencie

1. LACKO, Martin. Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava : Slovart spol. s r.o., 2008. ISBN 978-80-8085-575-8.
2. Cséfalvay, F., 2007: Nemecký dokument o zlyhaní slovenskej 1. pešej divízie v októbri 1943 (I. časť). Archivované 2012-11-15 na Wayback Machine Vojenská história, 1, s. 128-144
3. 578 1945, február 21. Slovensko - Časť správy plk. Vl. Přikryla o činnosti 2. čs. paradesantnej brigády v SSSR, týkajúca sa bojovej činnosti brigády v období Slovenského národného povstania. In: PREČAN, Vilém. Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty. Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1966. 1220 s.
4. VIMMER, Pavell. Partizáni Sečanského. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2016. ISBN 978-80-89514-38-0.
5. PREČAN, Vilém. Slovenské Národné Povstanie, Nemci a Slovensko 1944, Dokumenty. Bratislava : Epocha, 1971. 704 s.
6. 419 1944, október 12. Banská Bystrica - Nariadenie náčelníka štábu veliteľstva 1. čs. armády mjr. J. Nosku o povinnosti hlásiť presun partizánskych jednotiek z frontových úsekov príslušným vojenským veliteľom. In: PREČAN, Vilém. Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty. Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1966. 1220 s.
7. 404 1944, október 9. Banská Bystrica - Situačné hlásenie zástupcu veliteľa 1. čs. armády gen. J. Goliana o zastavení nemeckého útoku a o zlepšení vojenskej situácie .... In: PREČAN, Vilém. Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty. Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1966. 1220 s.