Benedikt IX.
Benedikt IX. (* 1010?, Rím – † 1055?, Rím)[1] bol 145., 147. a 150. rímskokatolícky pápež v troch obdobiach: 1032 – 1044, 1045 a 1047 – 1048. Bol jedným z najmladších pápežov v dejinách a jediným, ktorý vládol (aspoň de facto) v troch obdobiach. ŽivotopisZvoliť a intronizovať ho nechal jeho otec Alberich III. tým že podplatil voličov. V roku 1037 urobil reformy v kúrii zamerané na centralizáciu. V septembri 1044 v Ríme vypukli boje, pred ktorými bol nútený utiecť, no nikdy nebol oficiálne zosadený. Rodina Crescenciovcov dosadila na miesto pápeža Silvestra III., ktorého Benedikt okamžite exkomunikoval a 10. marca 1045 ho vyhnal. No už po dvoch mesiacoch, 1. mája, písomne abdikoval v prospech Gregora VI. Ten musel Benediktovi zaplatiť obrovskú sumu peňazí. Benedikt bol oficiálne zosadený z pápežského stolca 24. decembra 1046 Henrichom III. na rímskej synode. Henrich menoval za pápeža Klementa II., ktorý však po necelých ôsmich mesiacoch nečakane zomrel. Vďaka nadšeniu ľudu a úplatkom bol Benedikt znovu dosadený 8. novembra 1047 a vládol až do 16. júla 1048, keď bol na pápežský trón inštalovaný Damazus II. Benedikt naňho neprestával chrliť kliatby a v apríli 1049 bol exkomunikovaný Lateránskou synodou. Tento rozsudok zrušil až Lev IX. Umrel a bol pochovaný v Grottaferrata na Albánskych kopcoch. Referencie
Literatúra
Pozri ajIné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia