Belehradská operácia
Belehradská ofenzíva bola ofenzíva 3. ukrajinského frontu Červenej armády a Národnej oslobodzovacej armády Juhoslávie a bulharských vojsk, proti nemeckej Skupine armád F, chorvátskej armáde a srbským četníkom. Cieľom operácie bola likvidácia skupiny armád F a oslobodenie južnej a východnej časti Juhoslávie a jej hlavného mesta Belehradu. Podstatnou tiež bola úloha preťať železničnú trať Belehrad-Solún, čím by sa skomplikoval ústup nemeckej skupiny armád E z južnejších častí krajiny, Albánska a Grécka na sever a do Maďarska. Príprava na operáciuV septembri 1944 začala Červená armáda Jassko-kišinevskú operáciu, ktorá skončila pádom rumunskej vlády a pripojením Rumunska na stranu Spojencov v boji proti Hitlerovi. 5. septembra 1944 vyhlásil Sovietsky zväz Bulharsku vojnu a o dva dni neskôr jeho vojská prekročili bulharské hranice. Toho dňa vstúpili sovietske jednotky i na územie Juhoslávie, ktorá bola už 3 a pol roka okupovaná nacistickým Nemeckom. V priebehu septembra došlo k pádu bulharskej vlády a Bulharsko sa pridalo na stranu ZSSR. Krátko na to došlo k jednaniu s Národno-osloboditeľskou armádou Juhoslávie, ktorej predstaviteľom bol Josip Broz Tito, so zástupcami Sovietskeho zväzu i Bulharska. Bolo dohodnuté, že Červená armáda i Bulharská armáda pomôžu oslobodiť Juhosláviu; jej významnú časť však už v tej dobe kontrolovali Titovi juhoslávski partizáni. Sovietske aj bulharské vojská sa tiež zaviazali, že po oslobodení sa z Juhoslávie stiahnu. Oslobodenie Juhoslávie25. septembra 1944 začali nemecké vojská prekvapujúci útok na jednotky 2. ukrajinského frontu. Bojov sa na nemeckej strane zúčastnili i kolaborantské chorvátske jednotky a srbskí četníci; tí už dlhšiu dobu bojovali proti Titovým partizánom. Spojenecké vojská po odrazení nemeckého útoku začali ofenzívu na fronte širokom 400 až 620 kilometrov. Prekonali východosrbské hory, dostali sa k rieke Velika Morava a pri Veľkom Sele prekročili Dunaj. 6. októbra začal útok na Belehrad. Bulharská národná armáda na ľavom krídle oslobodzovala Macedónsko, pričom jej úlohou bolo odrezať nemecké vojská v Juhoslávii od skupiny armád E v Grécku. Priamy útok na Belehrad začal 14. októbra 1944. Nemci síce dopravili do mesta posily, ale útoky Národno-oslobodeneckej armády Juhoslávie a Červenej armády, podporovanej juhoslovanskými povstalcami vnútri mesta, v priebehu niekoľkých dní nemeckú obranu zlikvidovali aj napriek posilám četníkov a ruských kozákov (bojujúcich na strane nacistického Nemecka). 20. októbra bol Belehrad oslobodený a do konca mesiaca bolo obsadené celé Srbsko. DohraPo oslobodení Belehradu a väčšej časti Srbska sa Červená armáda v súlade s dohodami stiahla z Juhoslávie a premiestnila sa na severný breh Dunaja. S pomocou bulharských jednotiek bolo do konca novembra 1944 obsadené Macedónsko a Kosovo i Metohija. Zostatok Juhoslávie postupne oslobodila od nemeckej okupácie Národno-oslobodenecká armáda Juhoslávie, ktorá sa premenovala na Juhoslávsku ľudovú armádu. Vďaka mobilizácii došlo k vytlačeniu nemeckých vojsk z Juhoslávie bez zásahu cudzích armád. Sovietske vojská postupovali z Juhoslávie do Maďarska, kde malo dôjsť ku bojom o Budapešť. Iné projekty
Externé odkazy |
Portal di Ensiklopedia Dunia