|
BMP-3
BMP-3 je plne obojživelné pásové bojové vozdilo pechoty. Považuje sa za jedno z najlepšie vyzbrojených bojových vozidiel na svete. Vyrába sa v Kurganskom strojárskom závode od konca 80. rokov 20. storočia. Celkovo bolo vyrobených už viac ako 2000 vozidiel BMP-3, pričom väčšina z nich bola exportovaná do krajín ako Kuvajt alebo Spojené arabské emiráty. Vznik a vývojBMP-3 vzniklo na základe experimentálneho bojového vozidla pechoty "objekt 688" "Basňa" rozpracovaného v roku 1978. Prvky objektu 688 boli skombinované s podvozkom experimentálneho ľahkého obojživelného tanku "objekt 685", ktorého prototyp vznikol v roku 1975. V roku 1980 bol pre vyvíjané BMP navrhnutý nový zbraňový systém 2K23, ktorého základ tvoril 100 mm kanón 2A70 spárovaný s 30 mm kanónom 2A72. Tak vzniklo v roku 1981 nové experimentálne bojové vozidlo pechoty "objekt 688M", ktorého testovanie sa začalo v roku 1982. V roku 1985 sa začali štátne a vojenské skúšky vozidla a v máji 1987 bolo pod označením BMP-3 prijaté ozbrojenými silami ZSSR. Sériová výroba BMP-3 prebiehala od konca roku 1987 v Kurganskom strojárskom závode súbežne s BMP-2. KonštrukciaBojové vozidlo pechoty BMP-3 má rozmernú hliníkovú krabicovitú korbu s mierne zošikmeným čelným horným pancierom. Čelný pancier poskytuje ochranu proti projektilom kalibru do 30 mm zo vzdialenosti 300 m. Boky korby odolajú zásahom guliek B-32 kalibru 12,7 mm zo vzdialenosti 100−200 m. Pohybové ústrojenstvo je tvorené na každej strane šiestimi pojazdovými kolesami s hnacím kolesom vpredu, napínacím kolesom vzadu a tromi nosnými kladkami. Regulovateľné závesné ústrojenstvo umožňuje vodičovi regulovať nastavenie podvozku v závislosti od charakteru terénu, v ktorom sa vozidlo pohybuje. BMP-3 poháňa vodou chladený vznetový motor UTD-29 s maximálnym výkonom 373 kW, ktorý sa nachádza v zadnej časti vozidla. Bojové vozidlo dokáže na ceste vyvinúť maximálnu rýchlosť 70 km/h. BMP-3 je plne obojživelné, pohyb vo vode zaisťujú dva vodomety inštalované po stranách zadnej časti korby, umožňujúce vozidlu pohybovať sa vo vode rýchlosťou až 10 km/h.[1] Pred vjazdom do vody je na čele korby vztýčený vlnolam a sú spustené odsávacie čerpadlá. Vozidlo dokáže prekonať zvislú prekážku o výške 0,7 m a priekopu so šírkou 2,2 m. Vodič sedí v prednej časti korby uprostred. Naľavo aj napravo od neho sedia členovia výsadku, ktorí ovládajú 7,62 mm guľomety PKT v strieľňach po oboch stranách čela korby. Ďalších päť členov výsadku sedí v zadnej časti korby za vežou. V zadnej časti korby sú dvojdielne dvere určené na vstup a výstup výsadku. Po otvorení dverí sa rozkladajú schodíky, ktoré uľahčujú nástup a výstup. Na opustenie vozidla slúžia tiež dva prielezy v strope. Z dôvodu značnej stiesnenosti priestoru výsadku musia vojaci pri výstupe väčšinou použiť nielen zadné dvere, ale aj stropné prielezy. Nízka kruhová veža je usadená v strednej časti korby. Čelná časť veže je chránená ďalšou pancierovou vrstvou. Veliteľ sedí v pravej časti veže a strelec v ľavej. Strelec ovláda 100 mm kanón s drážkovaným vývrtom hlavne, stabilizovaný v dvoch osiach. Z kanónu 2A70 je možné okrem štandardnej munície odpaľovať aj protitankové riadené strely s laserovým navádzaním 9M117 (AT-10 Stabber), ktorých dosah je 4 000 m. Kanón je vybavený automatickým nabíjacím systémom. Jeho námer je -6°až + 60° a zásoba munície je 40 kusov (vrátane 8 striel 9M117). Napravo od kanónu je lafetovaný spriahnutý 30 mm kanón 2A72 a 7,62 mm guľomet. Pre kanón 2A72 sa vo vozidle vezie 500 nábojov a jeho efektívny dostrel je 2 000 m. Pre guľomety vezie vozidlo 6 000 nábojov. Vozidlo je vybavené automatickým obranným systémom ARENA, čo je systém vyhľadávania a ničenia protitankových riadených striel. BMP-3 je možné vybaviť aj reaktívnym pancierovaním, ktoré ale nie je preferované kvôli ohrozeniu výsadku.[2] Bojové nasadenieHneď na začiatku prvej čečenskej vojny v decembri 1994 bol do Čečenska vyslaný jeden prápor BMP-3. V priebehu prvých šiestich mesiacov bojov bolo údajne z 31 vozidiel úplne zničených sedem. Ďalšie dve bolo v dôsledku poškodenia vyradené a slúžili na výučbové účely. Počas bojov v meste Groznyj boli BMP-3 úspešne použité na boj proti ostreľovačom, obsluhám guľometov a granátometov, ktorí malo pozície na horných poschodiach budov. Údajne dokázali zneškodniť nepriateľa pomocou 100 mm kanónu a vysokovýbušnej munície na vzdialenosť 500 - 700 m.[3] Iné zdroje zas hovoria, že 100 mm kanón bol veľkým sklamaním a v mestskom boji nebol príliš účinný. Ako najväčší problém sa javil byť nedostatočný výcvik posádok BMP-3, ktoré nemali potrebné zručnosti, aby vedeli tento moderný zbraňový systém efektívne využívať.[4] Jemenská občianska vojna (2014–súčasnosť).jpg) Na začiatku občianskej vojny v Jemene boli vozidlá BMP-3 nasadené ozbrojenými silami Spojených arabských emirátov na podporu separatistov z Južného Jemenu. Týmto bojovým vozidlám pechoty sa však v tomto konflikte nedarilo zďaleka tak dobre, ako sa od nich očakávalo. Hoci jedinú doloženú stratu BMP-3 utrpeli jednotky Spojených arabských emirátov na diaľnici medzi Adenom a Abyanom v dôsledku nabehnutia na protitankovú mínu, na sociálnych sieťach sa objavili vyhlásenia o strate najmenej 10 obrnených vozidiel tohto typu hneď v prvom roku vojny. Nepriamym dôkazom tejto týchto vyhlásení by mohla byť skutočnosť, že v nasledujúcich operáciách sa obrnené vozidlá tohto typu už tak často nepoužívali. Po ukončení aktívnych bojov na juhu krajiny boli BMP-3 presunuté do tyla, kde slúžili na ochranu dôležitých vládnych objektov, predovšetkým letiska Aden a dočasného sídla vlády Hadiho v hoteli Al-Qasr. Situácia sa nezmenila ani začiatkom koaličnej ofenzívy na západnom pobreží začiatkom roku 2017. Vtedy bolo v tyle postupujúcich jednotiek Spojených arabských emirátov vidieť zopár BMP-3, ale tým sa ich účasť v konflikte skončila.[5] Pri okupácii Ukrajiny nasadilo Rusko do bojov popri inej technike aj bojové vozidlá pechoty BMP-3. V priebehu prvých dvoch rokov vojny stratilo Rusko minimálne 376 vozidiel tohto typu.[6] Verzie
Užívatelia.jpg)
Referencie
Iné projekty
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
