|
BMP-2
BMP-2 (alebo Objekt 675) je sovietske pásové bojové vozidlo pechoty, určené na transport živej sily k miestu bojového nasadenia a zvýšenie jeho mobility, palebnej sily a ochrany na bojisku a pre súčinnosť s tankovým vojskom v podmienkach použitia zbraní hromadného ničenia. BMP-2 je vylepšená verzia BMP-1. Vylepšenia sa týkajú hlavne zbraňových systémov. Vznik a vývojV roku 1966 bolo do výzbroje Sovietskej armády zavedené bojové vozidlo pechoty BMP-1. Skúsenosti z bojového nasadenia BMP-1 ukázali, že kanón 2A28 nepredstavuje účinnú zbraň v boji proti tankom a iným obrneným vozidlám. Bolo to jednak z dôvodu nedostatočnej presnosti a krátkeho dostrelu, ako aj z dôvodu nízkej prieraznosti munície. Obsluha BMP-1 tak bola nútená používať na ničenie obrnených cieľov prakticky iba protitankové riadené strely. Bolo rozhodnuté, že nepresný a pomalý kanón 2A28 bude nahradený výkonnejším rýchlopalným kanónom kalibru 30mm. Z toho dôvodu sa už v roku 1972 začali v Čeľabinskom traktorovom závode práce na vývoji vylepšenej verzie BMP-1. Nový prototyp niesol označenie Objekt 769. V roku 1974 spustil vývoj takéhoto vozidla aj Strojársky závod v Kurgane. Na základe toho vznikli stroje Objekt 675 a Objekt 680. Za nástupcu BMP-1 bol nakoniec vybraný Objekt 675, ktorý bol v roku 1980 zavedený do výzbroje Sovietskej armády. Nové vozidlo dostalo označenie BMP-2. V Československu sa BMP-2 sa sériovo vyrábali od roku 1987 do roku 1989 pod označením BVP-2. Celkom tu bolo vyrobených 344 kusov, z toho bolo do ČSĽA zavedených 280 kusov tohoto obrneného vozidla. Vyrábali ich v ZŤS Detva a v ZŤS Dubnica. KonštrukciaKorba vozidla je obdobná ako pri type BMP-1. Pohybové ústrojenstvo je tvorené na každej strane šiestimi pojazdovými kolesami s hnacím kolesom vpredu, napínacím kolesom vzadu a tromi nosnými kladkami. BMP-2 sa od svojho predchodcu odlišuje úplne novou vežou s dvojčlennou osádkou. Veža je usadená v strede korby, posunutá nepatrne k zadnej časti korby, ktorá má ostro zahrotené čelo s takmer vodorovným rebrovaným horným šikmým pancierom, rovnou strechou a zvislými bokmi. Vodič sedí v ľavej prednej časti korby a za ním sa nachádza jeden zo siedmich príslušníkov pechoty. Motorový priestor je napravo od nich. V zadnej časti korby je priestor pre ostatných členov pechoty. V ňom sedí chrbtom k sebe šesť vojakov, z ktorých každý má vlastnú strieľňu a periskop. Vojaci môžu vyliezať dvojdielnymi vydutými dverami v zadnej časti vozidla alebo dvoma prielezmi v strope. Vozidlo je vyzbrojené 30mm plne stabilizovaným kanónom 2A42 so zásobou 500 nábojov. Motoricky ovládaný námer dosahuje až 75°, čo umožňuje použitie kanónu aj proti vrtuľníkom a nízkoletiacim lietadlám. Odmer veže je 360°. Kanón dokáže strieľať nižšou rýchlosťou (200-300 rán za minútu) alebo vyššou rýchlosťou (najmenej 550 rán za minút). Pomocou tohto kanónu je možné ničiť obrnené pozemné ciele na vzdialenosť 2000 m. 2A42 môže pôsobiť aj proti vzdušným cieľom letiacim podzvukovou rýchlosťou vo výškach do 2000-2500 m. Naľavo od kanónu je lafetovaný spriahnutý guľomet PKT kalibru 7,62 mm so zásobou 2000 nábojov. Uprostred zadnej časti strechy je odpaľovacie zariadenie pre protitankové riadené strely 9M113 Konkurz (AT-5 Spandrel) s max. dosahom 4000 m. Niektoré vozidlá majú namiesto neho odpaľovacie zariadenie pre strely 9M111 Fagot (AT-4 Spigot). Po oboch stranách veže sú inštalované tri výmetnice dymových granátov kalibru 81 mm systému 902V "Tuča". Pomocou granátov 3D6 (s hmotnosťou 2,4 kg) je možné vytvoriť dymovú clonu na vzdialenosť 200-300 m. BMP-2 poháňa 6-valcový 4-taktný bezkompresorový diesel UTD-20S1 s výkonom 210-221 kW. Bojové vozidlo dokáže na ceste vyvinúť maximálnu rýchlosť 65 km/h a v teréne 45 km/h. Je plne obojživelné, pričom pohyb vo vode rýchlosťou až 7 km/h zaisťujú pásy. Pred vjazdom do vody je na čele korby vztýčený vlnolam a sú spustené odsávacie čerpadlá.[1] Verzie
Bojové nasadenieNa začiatku vojny v Afganistane nasadila sovietska armáda bojov okrem inej techniky aj vozidlá BMP-1. Tie mali síce impozantnú výzbroj, tá však bola vytvorená pre boje na pláňach severozápadnej Európy a nie pre hornaté prostredie Afganistanu. Pri prepadoch zhora, podobne ako by tomu bolo v mestskej zástavbe, sa tieto bojové vozidlá stávali ľahkou korisťou ručných protitankových granátometov. Kanón 2A28 nemal dostatočný elevačný uhol, aby mohol zasiahnuť vyššie položené ciele, zatiaľ čo guľomet bol príliš ľahký a protitanková raketa nebola určená na tento typ vojny. Aj na základe týchto skúseností vznikla verzia so zlepšenými bojovými vlastnosťami, ktorá niesla označenie BMP-2. V roku 1981, keď sa vojna vliekla už dva roky, začali sovietske jednotky v Afganistane dostávať namiesto BMP-1 vozidlá BMP-2. Počas celej intervencie v Afganistane (1980 - 1988) stratil Sovietsky zväz 100 vozidiel BMP-1 a BMP-2.[2] Pri ruskej okupácii Ukrajiny nasadili obe krajiny do bojov vozidlá BMP-2. V priebehu prvých dvoch rokov vojny stratilo Rusko minimálne 1236 týchto vozidiel[3] a Ukrajina 195.[4] Užívatelia
Technické údaje
Zbraňové vybavenie 
Ďalšie technické vybavenie
Referencie
Iné projekty
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
