|
Archilochos z Paru
Archilochos (starogr. Αρχιλοχος – Archilochos) (* okolo roku 680 pred Kr., Paros – † okolo roku 645 pred Kr., Naxos) je považovaný za najstaršieho gréckeho lyrického básnika.[1] Archilochos zaviedol novú formu verša - jamb a bol prvým básnikom, ktorý písal o svojich pocitoch a zážitkoch. Okrem politických a spoločenských ironických veršoch písal aj ľúbostné erotické básne (piesne).[2] Biografia Archilochos sa narodil okolo roku 680 pred Kr. na ostrove Paros. O jeho živote toho vieme len málo. Prenasledovaný biedou opustil svoj rodný Paros a podieľal sa na kolonizácii ostrova Thasos a ako žoldnier bojoval a neskôr zrejme aj padol v boji. Dostal sa do sporu s Lykambom kvôli svadbe s jeho dcérou Neoboulou a jeho útočné básne z nešťastnej lásky ju údajne dohnali až k samovražde.[1] Ako vojak so záľubou básnika, skôr než vojnovú slávu vyhľadával zábavy s vínom a ženami. So svojim osudom sa väčšinou vedel vyrovnať čo dokazuje jeho výrok: „...v radosti sa raduj, ak ale príde nešťastie, priveľmi nesmúť! Pozri na ľudský lós, ako sa mení!“[3] Ďalšie jeho slová priateľovi už vyznievajú pesimisticky: „Ľudská duša, milý Glaukos, Leptinov syn, taká je, akú práve smrteľníkom každý deň Zeus zosiela“,[4] tak ako aj úryvky z básní odzrkadľujúce jeho bolesť z beznádejnej nešťastnej lásky: „Ja ležím v túžbe, nešťastne, bezduchý, v bolesti ťažkej, bohmi zoslanej na mňa, ktorá ma prebodla až do morku kostí ... Taká po láske túžba sa vplazila do hlbín mojej duše a zaliala mi zrak hustou tmou, útly rozum z pŕs mi ukradla...“[5] DielaArchilochos písal krátke básne, často novátorskej povahy, v rozličných metroch (jamby, elegické distichon, trocheje), námet mnohých z nich určoval jeho osobný osud a prudký temperament. Bol výborným básnikom a mnoho z jeho diel sa zachovalo v citátoch neskorších autorov alebo na zlomkoch papyrusov, nezachovala sa však jediná jeho úplná báseň.[1] Archilochov význam pre lyrickú poéziu nie je menší než význam Homérov pre poéziu epickú.[5] Poéziu v jambickom metre (iambos) po prvýkrát použil Archilochos pre svoje satirické básne,[6] ktoré mali vplyv na starú atickú komédiu.[7] Rytmus jambov bol zrejme najbližší bežnej reči a tieto básne mali často satirický, politický, morálny či hanlivý tón. Na rozdiel od lyrickej poézie sa jambická poézia nespievala pri hudbe, ale prednášala alebo odriekavala.[6] Archilochos od jedovatých satír, ktorými stíhal svojich nepriateľov, prechádzal vo svojich dielach aj k oslave životných radostí, lebo podľa neho pôžitok trvá len krátko a osud je vrtkavý.[5] Archilochos vo svojej poézii nazval lýdskeho kráľa Gyga tyranom, čo je prvé doložené použitie tohto výrazu v gréčtine.[8] Referencie a bibliografia
|
||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
