|
Araks
Araks[1][2] (iné názvy: Aras[1][2], tur. Aras Nehri, azerb. Araz a Arax, armén. Արաքս, perz. ارس – Rud-e Aras ) je ázijská horská rieka v Zakaukazsku, najväčší pravostranný prítok rieky Kury. Meria 1072 km, rozloha jej povodia je 102 tisíc km².[1][3] Rieka tvorí hranicu medzi Arménskom a Azerbajdžanom s Iránom a Tureckom, kedysi tvorila hranicu ZSSR. Pramení v Turecku v Arménskej vysočine. Po prechode tiesňavami ústi do Araratskej roviny (v blízkosti rieky sa nachádza aj vrch Ararat), na dolnom toku prechádza Muganskou a Miľskou stepou. Jej najvýznamnejšími prítokmi sú vodné toky Arpa, Razdan, Vozopan, Achurjan, Kotur a Karasu. Rieka je nesplavná, v niektorých oblastiach (prevažne v Azerbajdžane) sa využíva na závlahy. Najviac vody má počas záplav v marci až júni, keď sa v horách topí sneh, a v novembri, či decembri z výdatných dažďov.[1] V Kuro-arakskej nížine sa vlieva do rieky Kury, pričom poskytuje väčšinu usadenín tvoriacich deltu rieky Kury.[4] Araks a kultúraPodľa jednej z hypotéz má byť povodie Arasu mýtickým Edenom.[4] Ako niekdajšia hranica medzi Ruskou ríšou a Perziou po Golestánskej mierovej dohode býva Arak niekedy vnímaný ako jeden zo symbolov rozdelenia azerbajdžanského národa a ním obývaného územia na dve časti (severný ruský – dnes nezávislý Azerbajdžan a južný perzský – dnes súčasť Iránu.[5] V azerbajdžanskej literatúre a umení je preto rieka často vnímaná ako symbol túžby a straty. Významný kultúrny vplyv má meno rieky (Aras), ktoré sa používa aj ako mužské meno – napríklad azerbajdžanský poet Məmməd Araz, či arménsky futbalista Aras Özbiliz.[6] Z hľadiska arménskych dejín je rieka významná preto, že na jednom z jej ostrovov ležalo hlavné mesto Veľkého Arménska Artaxata.[4] Galéria
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
.jpg)
Portal di Ensiklopedia Dunia
