sk %C5%BDelezni%C4%8Dn%C3%A1 tra%C5%A5 Tren%C4%8D%C3%ADn %E2%80%93 Chynorany

	Trenčín – Chynorany
	; Trať pri Soblahove
Základné informácie
Číslo trate	143
Prevádzkovateľ	ŽSR
Dĺžka	49 km
Parametre trate
Rozchod	1 435 mm
Počet koľají	1 - viac koľají len v staniciach Bánovce nad Bebravou, Mníchova Lehota, Trenčín, Rybany , Trenčianska Turná a Chynorany
Napájacia sústava	neelektrifikovaná
Max. sklon	16 ‰
Max. rýchlosť	80 km/h
Priebeh trate
	Trenčín - Trenčianska Turná - Soblahov - Mníchova Lehota - Trenčianske Jastrabie - Svinná - Ruskovce - Horné Ozorovce - Bánovce nad Bebravou - Dolné Nasštice - Rybany - Ostratice - Chynorany

Železničná trať Trenčín – Chynorany (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 143) je neelektrifikovaná jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Trenčín a Chynorany pri Partizánskom.

Dejiny

Prvé plány prepojenia Komárna, Nitry a Trenčína Ponitrím sa objavili v projekte grófa Keglevicha už v roku 1865. Projekt sa nerealizoval pre nedostatok financií a po opakovaných neúspešných pokusoch vybudovala až Rakúska spoločnosť štátnej dráhy (StEG) v rokoch 1874 – 1884 trať Ponitrím po Veľké Bielice.

Napojenie na Považie a Košicko-bohumínsku železnicu najviac požadovali podnikatelia z Hornej Nitry, kde absentovalo spojenie s rozvíjajúcim sa severom. Vyriešiť to mala trať z Bošian cez Žabokreky, voči výstavbe ktorej sa však postavil veľkostatkár Zsambokréthy. Trasovanie sa preto zmenilo na Chynorany, odkiaľ železnica pokračovala do Bánoviec nad Bebravou a Trenčína.

V priesmyku Jarky (355 m n. m.), oddeľujúcom Považský Inovec a Strážovské vrchy, boli 1. mája 1900 začaté stavebné práce, ktoré rýchlo napredovali. Bolo treba vybudovať 131 mostov a priepustov, 6 staníc, 4 nákladiská, 10 strážnych stanovíšť a 87 úrovňových priecestí. K prepojeniu považskej a ponitrianskej železnice došlo už 18. augusta 1901 a 17. 9. došlo k jej kolaudácii.