Štiavnica (vrch)
Štiavnica (2 025,3 m n. m.)[2] je druhý najvyšší vrch Nízkych Tatier. Nachádza sa v najvýchodnejšej časti centrálneho úseku hlavného hrebeňa, ktorý sa tu stáča na juhovýchod a Ďumbierskym sedlom prechádza do masívu Králičky. Leží približne 15 km severne od Brezna, na území Národného parku Nízke Tatry.[3] PolohaNachádza sa v centrálnej, najvyššej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a jej časti Ďumbier.[4] Leží priamo vo východnej časti masívu Ďumbiera, severne od Chaty generála Milana Rastislava Štefánika. Patrí do Žilinského kraja, okresu Liptovský Mikuláš a katastrálneho územia obce Liptovský Ján.[5] Najbližším vrchom je západne ležiaci Ďumbier (2 046 m n. m.), na severe susedí Ludárova hoľa (1 731 m n. m.) a na juhovýchode vrch Besná (1 807 m n. m.).[3] OpisŠtiavnica rovnako ako Ďumbier sa na severe javí ako mohutný vysokohorský masív s 500 m vysokými stenami. Miernejšie južné svahy pokrýva pole žulových balvanov. Vrch tvorí východný koniec hrebeňa Ďumbierskych Tatier, pričom hlavná turistická hrebeňovka vedie z Krúpovho sedla ku Chate generála Milana Rastislava Štefánika, ležiacej na južnom úpätí vrchu. Severné svahy odvodňuje Ludárov potok, na južných svahoch pramení Štiavnica, obtekajúca masív východným smerom a putujúca na sever do Váhu.[3] VýhľadyZ vrcholu Štiavnice je veľmi dobrý kruhový rozhľad na mnohé pohoria stredného a severného Slovenska. Skalnatá vrcholová časť umožňuje výhľad na mnohé nízkotatranské vrchy, predovšetkým v strednej a východnej časti pohoria. Jedinečný je výhľad na Tatry, veľmi dobre pozorovateľné sú tiež Chočské vrchy, Poľana, Veporské a Stolické vrchy. Pri vhodných podmienkach je nezriedka pozorovateľná časť Oravských Beskýd s Pilskom, Oravská Magura, Krivánska Fatra, Vtáčnik, Sitno či Kékes v Maďarsku.[6] PrístupNa vrchol nevedú značkované chodníky a najľahší prístup je po hrebeni z Ďumbiera. Celý vrch je súčasťou Νárodnej prírodnej rezervácie Ďumbier.[3] Referencie
Pozri ajIné projekty
Externé odkazy |
Portal di Ensiklopedia Dunia