|
Čákiovci
  Čákiovci (starší slovenský pravopis: Čákyovci, Csákyovci, Csakyovci, Csákiovci; základný tvar: Čáki, starší slovenský pravopis: Čáky, Csáky, Csaky, Csáki; po latinsky: Csáky, Chaky, Cháky, Csáki, Csaki, Chaki, de Chak, de Chák; po maďarsky Csáky; predikát: v slovenskej podobe z Cheresigu (a z Adrianu), v latinsko-maďarskej podobe de Kőrösszeg [alebo Kőrös(s)zegh/Keres(s)zegh/Keresztszegh/Kereszteg] (et Adorján))[3][4][5][6][7][8] boli významný magnátsky rod v Uhorsku. Dejiny rodukorene neskôr satmárskeho rodu siahajú do 14. storočia. Už v roku 1396 získali donáciou obec Adrián a obec Cheresig (v dnešnej maďarčine Kőrösszeg) v Biharskej župe. Úspešne sa etablovali v Sedmohradsku.[9]. Názvy novo získaných majetkov začali používať ako prídomok.[7] Mikuláš Chiaky bol sedmohradským vojvodom (1415 – 1435), neskôr bol vojvodom Ladislav (1435). V roku 1552 bol Pavol kapitánom hradu Branycka. Mikuláš získal v roku 1551 donáciou Ferdinanda I. rozsiahle satmárske a solnocké majetky po Jurajovi a Gašparovi Drágffy, sedmohradskom biskupovi Jánovi Statileo a váradskom Matúšovi Zaberdini a v roku 1554 dve biharské obce. Ambrózovi Ferdinand I. odobral pre neveru panovníkovi (nota infidelitatis) berežské majetky. V roku 1571 vlastnil uhorský kancelár Michal majetky v Marmarošskej stolici a patrila mu aj tretina hradu Huszt s časťou panstva. Na Slovensko prišli až koncom 16. storočia. V tom čase bol najvýznamnejšou postavou rodu hornouhorský kapitán Štefan († 1605, manž. Anna Wesselényi), verný prívrženec Habsburgovcov. Získal šarišské, spišské a turnianske majetky (1603) a šarišské hradné panstvo (1604). Sobášnou politikou sa vyšvihol medzi najbohatších magnátov. Syn Štefan ml. (✳ 1603, † 1662, manž. 1. Eva Forgách, 2. Mária Perényi, 3. Kristína Mindszenty) ako kapitán hradu Szendrő s manželkou Evou Forgách získali v roku 1632 zemplínsku obec Tarcal. V roku 1629 zrejme bratia získali baronát. Ferdinand II. ho menoval za skutočného kráľovského radcu (1632). O rok neskôr sa už uvádza ako komorník cisára a hlavný klužský župan. V roku 1638 Štefan s manželkou získali majetky v Turnianskej, Spišskej, Abovskej a Zemplínskej stolici. Spišské majetky po rode Thurzo z donácie Ferdinanda III. z 25.3.1638 tvorilo 34 obcí a Spišský hrad. Panovník ho menoval za špišského župana (1639) a taverníka (1644). V roku 1635 bol hradným kapitánom v Pápe, komorník a radca Ladislav. Ferdinand II. mu v roku 1636 udelil panstvo Vígľaš po rode Pograny. Štefan s bratom podľa intitulácií v listinách zrejme v roku 1638 získali grófsky titul. Kráľovský dvoran a komorník Ladislav († 1655, manž. Magdaléna Batthyányi) bol v roku 1645 kapitánom hradov Pápa a Levice. V roku 1646 bol menovaný za komárňanského a zvolenského župana. Vrcholom jeho kariéry bol titul krajinského sudcu (1649). Ladislavova línia vymrela už v prvej generácii, syn Ladislav ml. bol komárňanským, Pavol zvolenským a Peter († 1671) tiež komárňanským županom. Potomkovia Štefana (✳1603) získali množstvo funkcií a zaradili sa medzi magnátov. Táto línia prežila do dnešných dní.[9] ErbStredoveký vývin erbu opísal v Turule Doby. Ako najstaršiu uvádza pečať Františka z roku 1400. V okrúhlom poli vyrastá z vavrínového venca poprsie bradatého muža s čapicou so špicom vpredu. Fragment mramorového náhrobku z kostola v Sárospataku z konca 15. storočia znázorňuje bradatého muža v špicatej čapici, ktorý má golier tvorený dvomi radmi šupinového brnenia. Z brnenia sú zachované štyri riasené slnečné lúče, na kraji krátke, smerom k stredu sa predlžujúce. Pôvodne ich mohlo byť až 9. Dobay uvádza fragment náhrobku Gašpara z roku 1570, kde v modrom štíte zo zlatej koruny vyrastá červenoodetý muž s bradou a čapicou s perom. Erb vyjadruje titul kráľovského komorníka a dvormajstra. Na anglickom a francúzskom dvore nosili na baretoch „lordi komorníci“ ako odznak úradu poprsie muža v barete. Vo Falckom erbovníku z roku 1582 sa nachádza farebný erb Ambróza Csáky ktorý obsahuje v červenom poli štítu hlavu muža s bradou a fúzami s modrou čapicou s špicatým zlatým lemom a so zlato prepásaným brmbolcom. Poprsie tvorí iba 4 krát vykrojený modrý golier. Štít je umiestnený vo vavrínovom zelenom venci so štyrmi červenými ružičkami a zlatým semenníkom. Erbová kartuša z obdobia okolo roku 1640 na stredovekom oltáre v Kostole sv. Jakuba v Levoči obsahuje v modrom štíte je zlaté poprsie muža so zlatou čapicou. Najbližšie k Dobyho opisu sú pečate grófa Ladislava (1636, 1644, 1658). V tomto období sa čapica a poprsie postupne redukujú, až sa začiatkom 18. storočia stáva z poprsia magistra kráľovskej kúrie Tatár alebo Turek. Kompletné erby Ladislava (1644), Štefana (1648), Krištofa (1682) a Kristíny (1682). Pečate sú odlišné len štýlovo. V modrom štíte sa nachádza poprsie poľovníka v červenej čiapke. Klenotom je poľovník zo štítu. Prikrývadlá sú zlato-modré po oboch stranách. [9] Významnejší členovia rodu[10]
Galéria
Referencie
Pozri ajExterné odkazy
|
||||||||||||||||||
_JZ.jpg)
Portal di Ensiklopedia Dunia
