Zob vtáčí
Zob vtáčí[1] (lat. Ligustrum vulgare)[2] je druh z rodu zob (Ligustrum) z čeľade olivovité (Oleaceae). Je to opadavý, v teplejších oblastiach aj vždyzelený ker, vzácne aj strom. Druh je prirodzene rozšírený v teplejších oblastiach celej Európy.[3] Je to jediný druh z rodu, ktorý sa vyskytuje v Európe. NázvySlovenské názvy tohto druhu sú: zob vtáčí[4], zob vtačí[5], staršie: vtáčí/vtačí zob obyčajný[6]; zastarano: vtáčia zoba[7], vtačízob obecný[8], ptačízob obecný[9], ptač(ac)í zob[10]. Ľudové názvy sú: vtáčí/vtačí zob[5], zob[5]; staršie: zobačka[11], ptáčí zobačka, zimolýz, samolýš, birjučina, bršlen, bršlinia [9][12]. OpisZob vtáčí je voľne rastúci ker 1 až 3 m vysoký, veľmi vzácne aj strom 5 až 6 m vysoký, bohato rozkonárený.[3][4] Konáre má holé, olivovozelené, so svetlými, v mladosti okrúhlymi, neskôr podlhovastými lenticelami.[4] Púčiky sú vajcovité, kužeľovité, kryté 4 až 6 šupinami. Šupiny sú spočiatku páperisté.[4] Zob vtáčí má protistojné listy, krátko stopkaté, stopky sú 3 až 10 mm dlhé, čepele sú jednoduché, kopijovité až obrátene vajcovité, končisté, na báze široko klinovité, celistvookrajové, 3 až 6 cm dlhé, na líci tmavozelené, na rube svetlejšie, na jeseň fialové.[4] Obojpohlavné kvety tvoria vrcholové 6 až 8 cm dlhé súkvetia, ktoré pripomínajú drobné metliny orgovánov. Kvety sú štvorpočetné, krátko stopkaté. Kalich je štvorzubý až skoro celistvý, pri okraji riasnatý, asi 1 mm dlhý, svetlozelený. Lievikovitá korunná rúrka je 5 mm dlhá, biela alebo zelenkastá. Tyčinky sú približne rovnako dlhé ako korunná rúrka. Semenník je dvojpuzdrový, čnelka tenká, blizna dvojlaločná. Kvitne v máji až júni.[3][4] Plodom je guľatá, čierna, lesklá bobuľa s priemerom 5 až 10 mm. Semená sú elipsoidné, hnedé, po 1 až 2 v každom puzdre.[4] RozšírenieZob vtáčí je prirodzene rozšírený v teplejších oblastiach celej Európy, na severe zasahuje aj do Švédska a Nórska. Jeho areál presahuje aj do severozápadnej Afriky (Maroko) a ďalej na východ až do západnej Ázie (Turecko, Irán, Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko). Dobre naturalizovaný je aj v juhovýchodnej Austrálii, Južnej Afrike, na Azorských ostrovoch, na Novom Zélande, v USA a južnej Kanade.[3][13] EkológiaZob vtáčí obľubuje teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny a lesné lemy. Rastie roztrúsene až hojne v listnatých lesoch na humóznych, čerstvo vlhkých, zvyčajne na vápno bohatších pôdach. Je odolný voči suchu aj nízkym teplotám.[3][4][14] Na Slovensku bol zaznamenaný jeho najvyšší výskyt v nadmorskej výške 893 m.[4] Zob vtáčí je považovaný za invazívny druh v Severnej a Južnej Amerike (Kanada, USA, Argentína, Brazília), Južnej Afrike, Austrálii a na Novom Zélande.[13] Význam a využitieZob vtáčí je nenáročná drevina vhodná najmä pre tvarované živé ploty. Najlepšie sa rozmnožuje letnými bylinnými odrezkami.[3] V Spojených štátoch amerických zaznamenali otravy po zjedení väčšieho množstva bobúľ. Vtákom však neškodia a tie sa tiež najviac starajú o šírenie zobu po krajine.[3] Hrozby a chorobyKvety zoba vtáčieho poškodzujú z dvojkrídlovcov najmä larvy druhu Placochela nigripes,[15] z čeľade byľomorovité (Cecidomyiidae).[16] Z roztočov (Acari), druh Aculus ligustri[17] sa živý požieraním pletív spodnej strany listov, v dôsledku čoho listy začínajú hnednúť.[18] Z vošiek parazituje na listoch hostiteľa drobná voška Myzus ligustri.[19] Napadnuté listy sa následne deformujú a typicky rolujú v smere hlavnej listovej žily.[20] Listy napadá aj hubový patogén Puccinia isiacae.[21][22] Galéria
Referencie
Iné projekty |
Portal di Ensiklopedia Dunia