|
Zbojnícky hrad
Zbojnícky hrad[1][2] (iné názvy: Zbojnícky zámok[3], Solivar[4], Soľnohrad, Soľný hrad[5], Nový Soľnohrad) je hradná zrúcanina v obci Ruská Nová Ves (v blízkosti Prešova-Solivaru) juhovýchodne od vlastnej dediny Ruská Nová Ves v Slanských vrchoch na vrchu Zámek (661 m n. m.). DejinyHrad dal postaviť Juraj Bokša v posledných rokoch 13. storočia ako náhradu za predchádzajúci hrad (príp. dva hrady) nazývaný/-é takisto Soľnohrad (či Soľný hrad), ktorý/-é sa nachádzal/-i v dnešnom Prešove v dnešnej mestskej časti Solivar. Nový hrad má doložený názov Castrum S(o)owar. Jeho majitelia si zmenili rodové meno na Šóš.[6] V priebehu storočí postupne vlastnili hrad rôzni majitelia. Najdlhšie, i keď s prestávkami, ho však vlastnila rodina Šóšovcov až do roku 1671. Od toho roku, okrem jednej výnimky, nie sú o hrade žiadne zmienky. Posledná zmienka je z roku 1715, kedy bol hrad zbúraný na základe uznesenia krajského snemu.[7] PolohaZvyšky zrúcanín ležia na západnom úpätí vrchu Tri chotáre (1 025,2 m) na strmom mieste zvanom Zámok (661 m) v katastrálnom území obce Ruská Nová Ves. PrístupNa hrad sa dostanete priamo z Prešova po červenej značke smerom do Ruskej Novej Vsi, odtiaľ pokračujete, až prídete pod Soľnohrad (Zbojnícky hrad). Súčasný stavZvyšky kamenného hradu sú na skalnej vyvýšenine s rozmermi 45x35 m, ktorá má na severnej, južnej i západnej strane strmé zrázy. Jej klesanie východným smerom vytváralo dve prirodzené pri stavbe hradu upravované terasy. V juhozápadnej časti v „hornom hrade“, s rozmermi 45x12 m bola pri okraji plošiny štvorcová veža s rozmermi 8x8 m (zachovaná iba polovica). Jej interiérová kruhová časť s priemerom 4,5 m mala drevené trámové stropy. Horný hrad na okrajoch skalnej plošiny chránilo kamenné obvodové opevnenie, z ktorého sa zachoval 130-centimetrový fragment na južnej strane. V strede vrcholovej plošiny neďaleko veže bola väčšia palácová stavba s rozpoznateľnými rozmermi 17x8,5 m, ktorej suterén bol pod úrovňou skaly. Severná obvodová strana paláca bola súčasťou obvodového opevnenia. Výškový rozdiel (13 m) a úzky nástupný priestor pravdepodobne dovoľovali iba peší výstup do horného hradu. Na tejto jedinej schodnej strane, po ktorej viedla i prístupová cesta, bol hrad chránený 13 m širokou priekopou, ktorá je dodnes hlboká 2,5 – 3 metre. Na nižšie položenom „dolnom nádvorí“, ktoré je dlhé 10 metrov, sa na severnej strane zachovala iba časť murovaného obvodového opevnenia, s hrúbkou muriva 120 cm a časť kruhovej veže s priemerom 5 m. Tento obvodový múr sa zrejme tiahol po celej dĺžke nádvoria až ku vstupnej bráne. V konfigurácii terénu je hradný vrch dobre čitateľný a zo skalnej plošiny je nádherný výhľad. Galéria obrázkov
OkolieBlízke hrady: Referencie
Iné projekty
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
_Slovakia.JPG)
_001.jpg)
Portal di Ensiklopedia Dunia
