|
Zbojné
 Zbojné je obec na Slovensku v okrese Medzilaborce, ktorá vznikla roku 1960 zlúčením Nižného a Vyšného Zbojného. PolohopisObec Zbojné sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska, leží v Papínskej brázde Laboreckej vrchoviny a v doline rieky Výrava. V severnej časti sú Nízke Beskydy „Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty“ a v západnej časti Laborecká vrchovina v nadmorskej výške nad 265 metrov 22 km juhovýchodne od Medzilaboriec. Do roku 1918 obe obce administratívne patrili do Zemplínskej stolice. Obec sa skladá z časti Nižné Zbojné, Vyšné Zbojné a Polesie ( Hájenka) . Cez obec preteká rieka Výrava s prítokmi potokov Hlboký, Černinský a Volový. Vodné plochySeverne od obce Zbojné je v doline Výravy priehradne jazero, ktoré bolo povodne po 2. svetovej vojne postavene ako vodná elektráreň. Po letných burkách v 60. – tych rokoch došlo k pretrhnutiu hrádze, poškodeniu elektrárne a zaplaveniu obce. V roku 1968 došlo k odstráneniu elektrárne , opravy hrádze , ubytovne a reštaurácie... Symboly obceErbV modrom poli štítu na zelenej pažiti dve strieborné (biele) postavy trubačov so zlatou (žltou) trúbou, ktorú ľavý drží vodorovne a pravý obrátenú dole. Trubači majú zlaté (žlté) čiapky, opasky a topánky. Podkladom pre tento návrh boli obecné pečate, pochádzajúce z druhej polovice 18. storočia. Odtlačky nedatovaného typária oboch obcí sú uložené v Uhorskom krajinskom archíve v Budapešti. Na pečati s kruhopisom je vyobrazený na pôde stojaci trubač s trúbou, držanou vodorovne. Na pečati je vyobrazený na pôde stojaci trubač s dole obrátenou trúbou. Vzhľadom na autentickosť a vek znamenia oboch obcí, bolo odporúčané, aby sa ich kombinácia stala základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu. Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike. Návrh je iba ideovým námetom, vytvoreným na základe rozboru najstaršieho známeho heraldického prameňa (popísaných pečatí), teda jedným z podkladov pre vyhotovenie erbu. Predkladaný návrh sa stal platným erbom obce Zbojné po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom. DejinyNižné ZbojnéPredpokladá sa, že obec Nižné Zbojné založil šoltýs s valašskými usadlíkmi okolo roku 1100. V časti obce Husjaše (slovenský Husacie) sa nachádza hraničný kameň Kyjevskej Rusi. Základom obce Nižné Zbojné bol kopec Hrun (slovenský Grúň) s kruhovým valom usadlosti a cestou okolo šoltýskej usadlosti so studňou v strede. Usadlosť slúžila ako pevnosť s tromi vstupnými cestami a predtým asi ako hradisko. Táto časť obce bola opustená až v 80. rokoch 20. storočia. O obci je prvý písomný doklad z roku 1479. Nižné Zbojné patrilo šľachticom Drugetovcom ako majetková súčasť ich humenského panstva. V roku 1600 tam bolo 12 poddanských domov a jeden – dva domy šoltýsov. V 17. storočí tam došlo k výrazným zmenám v počte obyvateľov a domov. V rokoch 1715 a 1720 v obci Nižné Zbojné hospodárilo postupne 5 a 6 poddanských domácností. V roku 1828 bolo 33 domov a 246 obyvateľov. Vyšné ZbojnéObec Vyšné Zbojné založil šoltýs s roľníckymi usadlíkmi okolo roku 1400. Základom obce Vyšné Zbojné bolo úpätie kopca Dúbrova (slovenský Dúbrava), kde bol drevený chrám a drevené usadlosti so studňou strede. Usadlosť viackrát vyhorela a ostali len kamenné základy a jeden kamenný dom. Najstarší doklad o dedine je z roku 1463. Jej zemepánmi boli zemania zo Zbudze. Okolo roku 1600 tam žili len šoltýske domácnosti. Neskôr sa tam usadili aj poddanské rodiny. V roku 1715 vo Vyšnom Zbojnom hospodárilo 12 poddanských domácností, v roku 1720 len 8 domácností, v roku 1828 bolo 47 domov a 359 obyvateľov. K 31. 12. 2015 v obci žilo 175 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, chovom dobytka, drevorubačstvom a povozníctvom. V obci bol kameňolom, kde sa ťažil kameň na stavby usadlostí, kurie, chrámu a školy a mlyn. NáboženstvoZoznam farárov v obci Nižné Zbojné:
V súčasnej dobe patrí obec Zbojné pod GKFÚ Rokytov. ObyvateľstvoV Zbojnom žijú prevažne Rusíni gréckokatolíckeho vierovyznania. Patria do západnej rečovej skupiny tohto jazyka " pijďaci " ZRS -pidu po drazi a východná rečová skupina " pujďaci" VRS - Pujdu po puty, slovenský - pôjdem po ceste. Kultúra a zaujímavostiSeverne od obce je v doline Výravy priehradné jazero, ktoré bolo pôvodne po 2. svetovej vojne postavené ako vodná elektráreň. Po letných búrkach v 60. – tých rokoch došlo k pretrhnutiu hrádze, poškodeniu elektrárne a zaplaveniu obce. V 1968 obec začala s opravou hrádze a rekreačného komplexu s hotelom, ktoré po roku 1969 musela odovzdať štátu a skončiť podnikateľské zámery obce. Výsledok štátnej správy rekreačného komplexu a školy v prírode je katastrofálny stav objektov. V roku 1973 sa začala socializácia obce a tak boli položené prvé základy JRD, ktoré bolo pripojené k JRD Rokytov pri Humennom. StavbyNedokončená priehrada na rieke Výrava. PamiatkyV súpise pamiatok a dominantou obce je chrám sv. Mikuláša Biskupa – gréckokatolícky chrám barokovo-klasicistického štýlu bol postavený roku 1788. Hlavný oltár s prestavaným ikonostasom z prvej polovice 19. storočia, čiastočne doplnený roku 1858. Medzi najstaršie usadlosti obce bol dom číslo 3 ako zvyšok kúrie . K rozvoju obce nesmieme zabudnúť na rod Škoda, ktorí tu vlastnili značnú časť lesov a širokom okolí. Z obce časť Pytľova cez Vrh bola postavená cesta Krivule na hranicu obce Zbojné a Valentovce, kde v 19. storočí dal Škoda postaviť veľký murovaný poschodový lovecký zámoček ( jagdschloss ) prezývaný kaštieľ, ktorý bol napájaný na vodovod zo studne na hrebeni nad zámočkom pri vojenskom cintoríne. V tejto dobe na kaštieľ došiel aj prvým u nás videným automobilom cez Zbojné po Krivuliach. Kaštieľ bol zničený počas bojov v 1. svetovej vojne, keď Rusi zastavili front nad obcou Zbojné. V tejto oblasti sa začali urputné boje muža proti mužovi. Na jar v roku 1915 z Výravy útočili ruské vojská, z Valentoviec a Zbojného rakúsko-uhorské a nemecké vojsko. Údajne tam padlo na oboch stranách 8 000 vojakov. Neďaleko zrúcanín kaštieľa na hranici obci Zbojné, Valentovce a Výrava je vojenský cintorín pre rakúsko-uhorské vojská, nachádzajú sa tam aj ďalšie cintoríny smerom na Výravu a Krásny Brod. Cintorín pre nemecké vojská sa nachádza v katastrálnom území obce časť Kút-Hrabiny. Padlí ruskí vojaci boli pochovaní na obecnom cintoríne, veľká časť bola prevezená do Osadného. Medzi pozoruhodnosť Škodovcov z 19. storočia patri drevená poľovnícka chata Milena s rybníkom a vysadenými sibírskymi borovicami na hrebeni Kudrovca na hranici obci Zbojné a Svetlice. Blízko chaty sú dve lúky od Zbojného Spálená a od Svetlíc Jozefova, kde pochovaný nemecký vojak prvý padlý u nás v 1. svetovej vojne, preto sa lúka volá "Josef Wiese ". S prelomu 19. a 20. storočia bol vybudovaný samospádový vodovod v katastrálnom území Bystré, ktorý zásoboval vodou policajné kasárne (zničené po 2. svetovej vojne) a sídlo správy Škodových lesov s veľkou ovocnou záhradou a rybníkom. Posledný majiteľ Emil Škoda je pochovaný v Medzilaborciach. Počas 2. svetovej vojny na jeseň roku 1943 bola v lesoch obce časť Bystré založená prvá partizánska skupina na Slovenskú Pugačev zo zajatcov červenej armády - zemlianka. Na základe rozhodnutia zástupcu veliteľa Armádneho veliteľstva plk. gšt. Rudolfa Pilfouska bola 11. rota daná k dispozícii 2. divízii na úpravu cesty v pohraničí, 12. rota bola daná k dispozícii 1. divízii. Okrem toho bola 10. rota uvoľnená na stavbu cesty v úseku Jabloň – Vyšné Zbojné – Výrava. Časť logistiky bola umiestená vo Vyšnom Zbojnom ako napr. poľne kúpeľne, pracovňa, to bola účinná a efektívna likvidácia škodcov pomocou horúcej suchej pary . Pamätná tabuľa na obecnom dome za účasť v 2. svetovej vojne. Kulinárske špecialityV lete ryby v alobale a pečené v pahrebe. Pirohy plnené tvarohom, kapustou, zemiakmi alebo lekvárom, bobáľky alebo zemiakové guľky. Vianočná hríbová polievka. Každá rodina má svoju špecialitu. Dopravaautobusová ŠkolstvoZrušená základná škola, teraz je tam Dom smútku. Referencie
Iné projekty
Externé odkazy |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
