ZamšaZamša alebo korium alebo derma (lat. corium, dermis; zriedkavo cutis) je vrstva kože u stavovcov a nemertínov, ktorá je pod pokožkou. Je to väzivové tkanivo. Zamša človekaZamša je mezodermového pôvodu a je bohato prekrvená. Veľkým obsahom kolagénnych a elastických väzivových vlákien (vláknitá vrstva/časť - stratum/pars reticularis) zabezpečuje pevnosť a mechanickú odolnosť kože. Zamša nemá oproti pokožke hladký povrch, ale vybieha do rôzne vysokých a rôzne hustých papíl (papilárna vrstva/časť - stratum/pars papilaris). Najviac ich je v miestach zvýšenej citlivosti. Na dlaňovej a stupajovej ploche rúk, nôh a na bruškách prstov sa papily usporadúvajú do tzv. papilárnych valov, ktoré vytvárajú rôzne dermatografické obrazce. V každom vale sú papily zamše usporiadané v dvoch radoch: na dvojrad zamšových papíl nasadá povrchový epidermálny val, ktorý sa po latinsky volá crista superficinalis. Epidermálne papilárne valy tvoria na volárnej ploche ruky, na stupajách a bruškách prstov rôzne kresby, tzv. papilárne útvary (dermatografické), ktoré majú značnú individuálnu variabilitu a značný podiel dedičnosti pri utváraní papilárneho terénu a jeho variabilty. Týmito dermatografickými znakmi sa zaoberá daktyloskopia. Zamša obsahuje aj tisícky drobných krvných ciev. Keď je človeku teplo, cievy sa rozširujú a prúdi nimi viac krvi. Táto krv pod povrchom kože uvoľní teplo a tým telo ochladí. Preto, ak je človeku teplo, sčervená. Ak je človeku zima, cievy v zamši sa zúžia a telo zbledne. Receptory
|
Portal di Ensiklopedia Dunia