Xenodochium

Xenodochium[1][p 1] bol v neskorej antike a v stredoveku typ filantropickej inštitúcie, ktorá vznikla a rozvíjala sa v časoch neskorej Rímskej ríši a Byzancie. Xenodochiá predstavovali útulky pre pocestných, chudobných a chorých (pričom niektorá zo zložiek mohla prevažovať). Boli zriaďované ako súkromné, cirkevné (často kláštorné) i ako štátne ustanovizne, ktorým boli neraz priradené značné statky, aby na ich fungovanie. Na rozdiel od hostincov poskytovali pohostenie (ubytovanie, stravu a niekedy aj šatstvo) zadarmo, v zmysle kresťanského prikázania lásky. Táto vlastnosť bola často zneužívaná, takže pôvodne neobmedzené poskytovanie ubytovania bolo neskôr v niektorých xenodochiách časovo obmedzované (napr. na tri dni v Kláštore svätého Lazara na hore Galesios).[3][4]

Od 4. storočia sa xenodochiá rozšírili aj na kresťanskom Západe. Prvé známe založil koncom 4. storočia v Ostii senátor Pammachius, od 5. storočia boli zakladané aj v Gálii a od 6. storočia na území dnešného Španielsku.[5] Mnoho xenodochií vzniklo v hlavnom meste Byzantskej ríše, Konštantínopole. Veľké xenodochium nechal v Konštantínopole postaviť cisár Justinián I. (vládol 527 – 565) a jeho manželka Teodora. Cisár Roman I. Lekapenos (vládol 920 – 944) nechal pre návštevníkov vystavať známe xenodocheion tou Marianou. Zmienky o xenodochiách ubúdajú v prameňoch v palaiologovskom období spolu s úpadkom byzantskej moci a bohatstva.[3] Na čele xenodochia stál v Byzantskej ríši xenodochos, ktorý často ako oficiálny úradník podliehal dohľadu miestneho biskupa (cf. Epanagóga 9,19).[6]

Grécky termín sa po prvý raz vyskytol v 2. storočí, no zásadnejšie sa používa až od 4. storočia.[5] Pôvodne prevažoval aj na Západe, hoci miestni klerici sa ho v spisoch opisným spôsobom snažili vysvetľovať po latinsky. Ešte v 8. storočí sa všetky špitále v Ríme nazývali týmto termínom. Ako označenie rôznych inštitúcií na spôsob špitálov, nemocníc či chudobincov sa pojem používal aj v neskoršom stredoveku či novoveku[7][8][1], no od 9. storočia ho postupne v latinskom prostredí nahrádzal termín hospitale. Od 11. storočia preto podľa Szabóa grécku alternatívu v latinských spisoch vidno najmä ako učenú reminiscenciu.[5]

Poznámky

1. Alebo xenodocheum[2] ( – obe lat.), xenodochion[1] (z starogr. ξενοδοχεῖον – xenodocheion[3]) alebo synonymicky xenón či xenon[4] (starogr. ξενών[3])

Referencie

1. xenodochium. In: MAREK, Miloš. Slovník stredovekej a novovekej latinčiny na Slovensku. Druhé, doplnené vydanie. Trnava, Kraków : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave; Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2020. ISBN 978-83-8111-176-8. S. 1315.
2. KUKLICA, Peter. Slovník stredovekej latinčiny. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2000. ISBN 80-08-01405-9. S. 120.
3. KAZHDAN, Alexander; TALBOT, Alice-Mary. XENODOCHEION. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2208.
4. Xenodocheion (Xenon). In: VAVŘÍNEK, Vladimír. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2. S. 509.
5. SZABÓ, Th. Xenodochium. In: Lexikon des Mittelalters. Band Werla bis Zypresse; Anhang; Register. Stuttgard, Weimar : Metzler-Verlag, 1999. ISBN 3-476-01742-7. S. 401.
6. KAZHDAN, Alexander. XENODOCHOS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2208.
7. komenda. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 9. Koks – Kraj. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2016. Dostupné online. ISBN 978-80-970350-2-0. S. 120 – 121.
8. ŠTEFÁNIK, Martin; LUKAČKA, Ján. Lexikon stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010. ISBN 978-80-89396-11-5. S. 462.