Vojenská diktatúra v Čile
Vojenská diktatúra v Čile (špa. dictadura militar de Chile) bola autoritatívna vojenská vláda v Čile v rokoch 1973 – 1990. Diktatúra vznikla po zvrhnutí demokraticky zvolenej vlády prezidenta Salvadora Allendeho v štátnom prevrate realizovanom s podporou CIA[1][2][3] 11. septembra 1973. Na čele diktatúry stála vojenská junta vedená generálom Augustom Pinochetom. Vojsko použilo ako zámienku pre uchopenie moci úpadok demokracie a hospodársku krízu počas prezidentovania S. Allendeho. Diktatúra proklamovala, že jej poslaním je „národná obnova“. Režim sa vyznačoval systematickým potláčaním politických strán a prenasledovaním disidentov do takej miery, že v dejinách Čile nemal obdoby. Represie zanechali približne 3000 mŕtvych alebo nezvestných.[4] Došlo k mučeniu tisícov väzňov a vyše 200 000 Čiľanov bolo donútených odísť do exilu.[5] Diktatúra položila základy súčasného politického a ekonomického života v Čile. Dva roky po prevrate začala s realizáciou radikálnych klasickoliberálnych (voľnotrhových) ekonomických reforiem – navrhnutých tímom ekonómov vzdelaných na amerických univerzitách známym ako chicagski chlapci –, ktoré boli v ostrom kontraste s ľavicovou politikou S. Allendeho. V roku 1980 došlo k nahradeniu ústavy z roku 1925. V roku 1988 v referende 55 % hlasujúcich odmietlo zotrvanie A. Pinocheta vo funkcii prezidenta na ďalších osem rokov, čím ukončili jeho vyše 16-ročnú takmer neobmedzenú vládu.[6] Týmto aktom sa režim krajiny začal demokratizovať, hoci vládnuce vojenské štruktúry zabezpečili, aby vytvorený politický a ekonomický zostal nezmenený, ako aj zabránila tomu, aby bolo po skončení diktatúry vojsko podriadené civilnému úradu. Referencie
Použitá literatúra
ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Military dictatorship of Chile (1973–90) na anglickej Wikipédii. |
Portal di Ensiklopedia Dunia