sk Vladislav II. (%C4%8Cechy)

	Vladislav II.
	český knieža a kráľ
Narodenie	okolo 1110
Úmrtie	18. január 1174; Meerane, Sasko
Rodičia	Vladislav I., Richenza z Bergu
Manželka	Gertruda Babenberská (1140 – 1150); Judita Durínska (1153 –)
Deti	Bedřich; Svatopluk; Vojtech III.; Anežka Přemyslovna; Přemysl Otakar I.; Vladislav Jindřich; Richsa Česká
Odkazy
Commons	Vladislav II.
	Biografický portál

Vladislav II. (* okolo 1110 – † 18. január 1174, Meerane, Sasko) bol český knieža (od r. 1140) a kráľ (v r. 1158 – 1172) z rodu Přemyslovcov, najstarší syn kniežaťa Vladislava I. a Richenzy z Bergu.

Mladý Vladislav prežil dobrodružnú mladosť. Za vlády svojho strýka Soběslava I. nemal nádej na kniežací stolec, odišiel preto v roku 1133 k príbuzným do Bavorska. Po strýkovej smrti bol českými veľmožmi povolaný na kniežací stolec.

Druhý český kráľ

Nový knieža prejavil nečakanú ráznosť a vladárske schopnosti. Už v r. 1142 sa odohral pokus o jeho zvrhnutie, ale s pomocou rímskeho kráľa Konráda III. sa na tróne udržal. V r. 1147 sa zúčastnil druhej krížovej výpravy do Palestíny, odkiaľ sa však už z Carihradu vrátil späť. Po nástupe nového rímskeho cisára Fridricha I. Barbarossu a počiatočných vzájomných sporoch bol za svoje zásluhy o blaho ríše 11. januára 1158 na ríšskom sneme v Regensburgu ako druhý český panovník korunovaný za kráľa (iba pre svoju osobu).

„	Téhož roku (1158) se český kníže Vladislav odebral se svými předáky do Řezna na císařův sjezd ohlášený markrabatům a jiným knížatům, kde vyšlo na veřejnost, o čem se tajně jednalo.Neboť pan císař ozdobil řečeného knížete za jeho věrné služby v přítomnosti všech svých knížat 11. ledna královskou korunou. ... Když tedy král Vladislav viděl, že jej zdobí takový důstojnost, slíbil, aby se za takovou poctu odvděčil, že osobně vytáhne se svými předáky a silným vojskem k obléhání Milána.	“
– Vincentiov letopis^[1]^:49

Po cisárovom boku sa zúčastnil vojenského ťaženia do Talianska, kde vynikol v bitke pri Miláne. V roku 1164 zasiahol v Uhorsku v dynastickom spore Arpádovcov v prospech kráľa Štefana III. proti jeho strýkovi protikráľovi Štefanovi IV., ktorý sa opieral o svojho švagra byzantského cisára Manuela Komnéna.^[1]^{:72 – 75}

Obdobie Vladislavovho panovania prinieslo Čechám prosperitu a nebývalý rozkvet. Vďaka jeho politickým i rodinným stykom so zahraničím v krajine dostali priestor mnohé nové kultúrne vplyvy. Na počiatku Vladislavovho panovania sa v krajine usadili tzv. reformované rády – premonštráti a cisterciáni, neskôr i johaniti. Bolo založených viacero kláštorov (Strahov, Plasy, Želiv, Doksany).

Záver vlády

V protiklade k jeho úspešnému panovaniu koniec jeho vlády nebol práve najšťastnejší. V záujme zachovania rodovej kontinuity sa pokúšal zaistiť nástupníctvo na tróne pre svojho najstaršieho syna Bedřicha. Na sklonku roku 1172 preto abdikoval a svojho syna uviedol ako nové české knieža. Neurobil to však cestou snemovného zhromaždenia ani prijatím kniežatstva od cisára. Ten jeho čin posúdil ako bezprávny. Bedřicha v nasledujúcom roku zbavil kniežatsva a na jeho miesto vymenoval syna Vladislavovho strýka Soběslava I., Oldřicha. Ten sa však titulu vzdal v prospecha svojho staršieho brata Soběslava. Vladislav opustil Čechy a uchýlil sa do Durínska, na majetky svojej druhej manželky Judity. Po smrti bol pochovaný v meissenskej katedrále, neskôr boli jeho telesné ostatky prevezené do Čiech a uložené v strahovskom kláštore.

Rodinné pomery

Knieža a kráľ Vladislav II. bol dvakrát ženatý. Jeho prvou manželkou sa okolo roku 1140 stala Gertrúda Babenberská (* 1118?, † 1150), dcéra vojvodu Leopolda III., s ktorou mal štyri deti:

Bedřich (* okolo 1141, † 25. marec 1189), manželka Alžbeta Uhorská (*?, † po 1189), dcéra uhorského kráľa Gejzu II., 6 detí
Anežka (*?, † 7. jún 1228), neskoršia opátka Kláštora sv. Jiří na Pražskom hrade
Svatopluk (*?, † 15. október po 1169), manželka Helena, najmladšia dcéra uhorského kráľa Gejzu II.
Vojtech (Adalbert) (*?, † 7. apríl 1200), neskorší mělnícky prepošt a salzburský arcibiskup

Druhý raz sa Vladislav II. oženil v r. 1153 s Juditou, dcérou Ľudovíta I. Durínskeho. Z manželstva sa narodili tri deti:

Přemysl Otakar (* po 1155, † 15. december 1230), neskoršie knieža a kráľ Přemysl Otakar I.
Vladislav Jindřich (* okolo 1160, † 12. august 1222), neskoršie knieža
Richsa (*?, † 1182)