|
Veterník (galaxia)
Súradnice: Veterník (iné názvy: Messier 101, M 101, NGC 5457, Arp 26) je špirálová galaxia typu Sc v súhvezdí Veľká medvedica s magnitúdou 7,9[1] a uhlovými rozmermi 28,8' × 26,9'.[2] Pohľad zo Zeme smeruje takmer kolmo na rovinu jej disku.[3] Objavil ju Pierre Méchain 27. marca 1781.[1] Drobné škvrny obklopujúce galaxiu, ktoré v skutočnosti sú jasnejšie časti špirálových ramien, objavil a zapísal do katalógu William Herschel.[1] Nachádza sa vo východnej časti súhvezdia, nad hviezdou Alkaid. Jej vzdialenosť od Slnka je približne 27 miliónov svetelných rokov a je najjasnejším členom skupiny galaxií M 101.[1] V tejto galaxii boli po prvýkrát pozorované hypernovy.[3] Pozorovanie Pri výnimočne dobrých pozorovacích podmienkach je M 101 viditeľná aj obyčajným triédrom. Patrí totiž medzi najjasnejšie galaxie na oblohe, pretože nie je príliš ďaleko od Zeme a je pomerne veľká. Jej nájdenie je pomerne ľahké vďaka tomu, že k nej od jasnej hviezdy Mizar vedie výrazná retiazka hviezd šiestej a siedmej magnitúdy. Kvôli veľkým rozmerom galaxie je potrebné na jej pozorovanie použiť nízke zväčšenie. Jasné jadro a jasné úseky špirálových ramien sú viditeľné až v ďalekohľade s priemerom aspoň 250 mm. Za priaznivých podmienok v ďalekohľade s priemerom 400 mm tieto ramená poskytujú zaujímavý pohľad. M 101 má veľkú severnú deklináciu, preto je na veľkej časti severnej pologule cirkumpolárna (v celej Európe a v takmer celej Severnej Amerike). Naopak na južnej pologuli je viditeľná iba do stredných zemepisných šírok mierneho pásma. Najvhodnejšie obdobie na jej pozorovanie je od februára do septembra. História pozorovaniaGalaxiu objavil Pierre Méchain 27. marca 1781.[1] Charles Messier potom túto galaxiu zaradil do svojho katalógu.[1] Opísal ju ako veľmi rozsiahly nejasný oblak bez hviezd na sever od chvosta Veľkej medvedice.[4] William Herschel v roku 1784 poznamenal, že ide o hmlistý objekt, ktorý sa neúspešne pokúšal rozložiť na hviezdy.[4] William Parsons Rosse ju pozoroval v polovici 19. storočia a ako prvý zaznamenal jej špirálový vzhľad, bola to jedna z prvých „špirálových hmlovín“, ktoré objavil.[1] V roku 1966 Halton Arp vydal Katalóg podivných galaxií, do ktorého ju zaradil medzi galaxie s jedným mohutným ramenom. Vlastnosti M 101 leží vo vzdialenosti 27 miliónov svetelných rokov od Zeme a je to špirálová galaxia so široko roztvorenými ramenami, typu Sc[5] alebo presnejšie typu SAB(rs)cd.[2] Pri pohľadu zo Zeme je k pozorovateľovi natočená čelom, ale jej špirálové ramená sú viditeľné iba veľkými ďalekohľadmi. Skutočný priemer galaxie je približne 170 000 svetelných rokov,[1] teda takmer dvojnásobný oproti našej Galaxii. Pozorovanie cefeíd Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom v rokoch 1994 a 1995 umožnilo presné určenie vzdialenosti M 101. Po neskoršej novej kalibrácii tejto metódy tak vychádza vzdialenosť 27 miliónov svetelných rokov.[1] Je najjasnejším členom skupiny galaxii M101.[1] Jedno jej rameno je výrazne mohutnejšie a pravdepodobne je ovplyvnená interakciou s NGC 5474. Jej zvláštnosťou je veľká populácia oblastí HII a mnoho z nich je veľkých a jasných. Tri sú tak výrazné, že majú vlastné NGC označenia: NGC 5461, NGC 5462 a NGC 5471.[6] V roku 1990 v nej bolo skatalogizovaných 1264 HII oblastí.[7] V roku 2001 v nej bol pomocou Chandry röntgenový zdroj P98 identifikovaný ako ultražiarivý röntgenový zdroj (ULX) a dostal označenie M101 ULX-1. V roku 2005 pozorovania pomocou Hubbla a XMM-Newton ukázali, že tento zdroj má tiež optický náprotivok, čo naznačovalo, že to je röntgenová dvojhviezda.[8] Ďalšie pozorovania ukázali, že tento systém odporuje teoretickým modelom: na vysvetlenie je potrebná čierna diera s hmotnosťou 20 – 30 slnečných hmotností, ktorá konzumuje materiál rýchlejšie, ako je teoreticky možné.[9] SupernovyOd počiatku 20. storočia boli v tejto galaxii pozorované 4 supernovy:[1]
10. februára 2015 v nej bola objavená jasná červená nova M101 OT2015-1. GalériaPozri ajIné projekty
ZdrojeTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Galaxie Větrník na českej Wikipédii.
|
||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
