sk Velk%C3%BD Pa%C5%99ezit%C3%BD rybn%C3%ADk

	Velký Pařezitý rybník
	prírodná rezervácia
Štát	Česko
Región	Kraj Vysočina
Okres	Okres Jihlava
Lokalita	Řásná
Nadmorská výška	670 - 680 m n. m.
Súradnice	49°13′44″S 15°22′34″V / 49,22889°S 15,37611°V
Rozloha	26,06 ha
Vznik	3. máj 1984
- Vyhlásil	Okresný národný výbor Jihlava
Správa	AOPK ČR
Kód AOPK ČR	836
	Velký Pařezitý rybník Poloha na mape Česka
	Wikimedia Commons: Velký Pařezitý rybník
	Webová stránka: BioLib.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°13′44″S 15°22′34″V / 49,22889°S 15,37611°V

Velký Pařezitý rybník (ev. č. 836) je prírodná rezervácia nachádzajúca sa v blízkosti obce Řásná v okrese Jihlava v nadmorskej výške 670 až 680 metrov. Oblasť spravuje AOPK ČR.

Ochrana

Dôvodom ochrany je zachovanie typických ukážok bažinného lesného spoločenstva vyšších polôh Českomoravskej vrchoviny a vzácnych a chránených rastlinných druhov pokrývajúcich územie rozsiahleho komplexu oligotrofného rybníka, mokraďových jelšín a rašelinových brezín.^[2]

História

Zachariáš z Hradca založil tento rybník roku 1565. Rybník plnil už od počiatku vodárenský účel - ako zdroj pitnej vody pre mesto Telč. Voda z rybníka bola zvedená stokou z povodia Jihlavy do Telčského potoka v povodí Dyje. V dobe založenia rybníka sa zachovali na jeho dne početné pne stromov pôvodného lesa. Odtiaľ pochádza aj názov rybníka. V súčasnej dobe je rybník využívaný k extenzívnemu chovu rýb a stále slúži ako záložný zdroj pitnej vody pre mesto Telč.^[2]

Geológia

Horninové podložie tvorí drobnozrnná až stredne zrnitá dvojsľudová žula. V širokej úžľabine vzniklo pomerne rozsiahle rašelinisko. V oblasti Jihlavských vrchov je najhlbšie, pričom najväčšia zistená hrúbka rašeliny činí 4,5 m. Na dne rybníka a pod jeho hrádzou sa nachádzajú riečne sedimenty. Mimo rašelinnej pôdy sú pod hrádzou rybníka vyvinuté rašelinné gleje.^[2]

Flora

Vegetácia veľmi čistých stojatých vôd je relatívne chudobná. Veľmi chudobná je tiež riasová flóra. Z cievnatých rastlín sa tu vyskytuje bublinatka nebadaná (Utricularia australis) a horčiak obojživelný (Persicaria amphibia).

V litorále rybníka (v plytkej vode) sú vytvorené spoločenstvá vysokých ostríc, ktoré na juhozápadnom brehu prechádzajú k maloplošným fragmentom ostricovorašeliníkových spoločenstiev s ostricou sivastou (Carex canescens), ostricou českou (Vignea bohemica), nátržnicou močiarnou (Comarum palustre), páperníkom úzkolistým (Eriophorum augustifolium), bazanovcom kytkovým (Naumburgia thyrsiflora) a fialkou močiarnou (Viola palustris).

Botanicky najhodnotnejšou je časť PR s názvom "Vejtopa" na západnom a juhozápadnom brehu rybníka. Hlboké rašeliniská dali vzniknúť pozoruhodnému typu rašelinnej breziny s brezou plstnatou (Betula pubescens), brezou previsnutou (Betula pendula) a vtrúseným smrekom obyčajným (Picea abies). Bylinné poschodie tohto porastu je tvorené smlzom chĺpkatým (Calamagrostis villosa) a niektorými druhmi ostríc a pripomína tak svojim charakterom severskú tajgu. Na brehoch tôní a v priekopách sa vyskytuje chránený diablik močiarny (Calla palustris). V západnej časti územia sa nachádzajú prevažne kultúrne smrečiny. Pod hrádzou rybníka je mokraďová jelšina s papraďou ostnatou (Dryopteris cathusiana), papradkou samičou (Athyrium filix-femina), slezinovkou striedavolistou (Chrysosplenium alternifolium), krkoškou chlpatou (Chaerophyllus hursutum) a i.^[2]

Lesníctvo

V prírodnej rezervácii sú lesné porasty zastúpené na ploche o výmere 5,7 ha a spôsob hospodárenia podlieha Plánu starostlivosti o prírodnú rezerváciu.^[2] Mokraďové lesné porasty pod hrádzou rybníka sú veľmi ťažko prístupné, z toho dôvodu sú ponechané prirodzenému vývoju. Na podmáčaných stanovištiach majú smreky vytvorený plytký koreňový systém, preto sú silne ohrozené vetrom a je teda príznačné, pri obnove lesa, zavádzať postupne do porastov jedľu a buk. Ďalším dôvodom tejto skutočnosti je to, že je žiaduce priblíženie sa porastov k pôvodnej druhovej skladbe a v čo najväčšej miere využívať prirodzeného zmladenia smreka. V mladých smrekových porastoch je dôležité udržiavať redší spon s cieľom dosiahnutia hlbokých korún, a tým aj zvýšenie stability budúcich porastov. Lokalita "Vejtopa" je mimo porastovej plochy.^[2]

Fauna

Na území PR žije rad tyrfofilných (rašeliniskových) a mokraďových druhov hmyzu, pavúkov a drobných stavovcov. Z obojživelníkov sa tu vyskytuje rosnička zelená (Hyla arborea), skokan zelený (Rana esculenta), skokan hnedý (Rana temporaria) a mlok bodkovaný (Triturus vulgaris). Velký Pařezitý rybník je prechodným útočiskom aj rôznych druhov vodného vtáctva.^[2]

Referencie

↑ Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-09-11]. Dostupné online. (po česky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Informačná tabuľa v mieste PR Velký Pařezitý rybník

Pozri aj

Zoznam chránených území v okrese Jihlava

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Velký Pařezitý rybník

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Velký Pařezitý rybník na českej Wikipédii.

[aop-1] Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-09-11]. Dostupné online. (po česky)

[tabule-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Informačná tabuľa v mieste PR Velký Pařezitý rybník

[1]

[2]

Velký Pařezitý rybník