VegánstvoVegánstvo je spôsob života, ktorého snahou je v čo najväčšej a najpraktikovateľnejšej miere vylúčiť všetky formy vykorisťovania a krutosti páchanej na zvieratách kvôli jedlu, oblečeniu alebo akémukoľvek inému účelu. Tento pojem zaviedli v roku 1953 zakladatelia britskej The Vegan Society. V praxi ide o vylúčenie produktov zo zvierat v strave - mäso, mliečne výrobky, vajcia, med; nepoužívanie kožených výrobkov, živočíšnej želatíny alebo produktov testovaných na zvieratách (kozmetika a pod.). Zároveň nie sú podporované cirkusy so zvieratami, ZOO, vodné parky a iné komerčné atrakcie, ktoré využívajú zvieratá. Motiváciou pre tento štýl sú predovšetkým etické a morálne dôvody s ohľadom na práva zvierat. Rastlinná strava je volená často kvôli zdravotným alebo environmentálnym dôvodom. Vplyv vegánskej stravy na zdravie človekaVegánska strava znižuje riziká ochorení, napríklad: rakovinu hrubého čreva, infarkt myokardu, vysoký cholesterol, vysoký krvný tlak, rakovinu prostaty a mŕtvicu.[1] RizikáVegáni musia dávať pozor na znížený obsah vápnika, jódu, vitamínu B12, B6, D, omega-3 mastných kyselín a na správne vyváženie niektorých aminokyselín. Napriek tomu, že sa väčšina týchto látok v rastlinnej strave vyskytuje, niektorí vegáni môžu mať nedostatok týchto látok vďaka nevhodnému zloženiu (kombinácii) stravy.[2] Lekári preto odporúčajú suplementovanie týchto látok vhodnými potravinovými doplnkami.[3] Vegánsky aktivizmusNa Slovensku sa vegánstvu venujú najmä neziskové organizácie Slovenská vegánska spoločnosť a Humánny pokrok, ale aj influencerka Nikoleta Kováčová známa ako Surová dcérka. Slovenská vegánska spoločnosť zastrešuje projekt Zelená jedáleň, ktorý pomáha zavádzať vegánsku stravu na vysokoškolských jedálňach.[4] Zakladateľkou projektu je vegánska aktivistka, environmentalistka a politička Tamara Stohlová.[5]. Referencie
Pozri ajExterné odkazy
|
Portal di Ensiklopedia Dunia