|
Valentin Grigorievič Rasputin
Valentin Grigorievič Rasputin (rus. Валентин Григорьевич Распутин; * 15. marec 1937, Usť-Uda, Rusko – 14. marec 2015, Moskva, Rusko[3]) bol ruský prozaik a publicista, predstaviteľ dedinskej prózy.[4] ŽivotopisNarodil sa v meste Usť-Uda, detstvo prežil v obci Atalanka.[5] Po skončení strednej školy v Usť-Ude študoval dejiny a filozofiu[6] na univerzite v Irkutsku, štúdium úspešne ukončil v roku 1959.[7] Už počas štúdia a aj po ňom pracoval ako novinár, venoval sa tematike mladých ľudí, ktorí prichádzali na Sibír.[5] V roku 1977 a 1987 získal Štátnu cenu ZSSR za literatúru.[4] V roku 1980 sa nechal pokrstiť a angažoval sa za pravoslávie.[8] V roku 1990 ho Gorbačov vymenoval za člena prezidentskej rady (Президентский совет СССР - Prezidentskij sovet ZSSR). Po potlačení puča v auguste 1991 mu vyčítali, že podpísal vyhlásenie pučistov, ktoré vyšlo v jednom z časopisov.[8] Žil v Irkutsku. Jeho dcéra Marija zomrela v roku 2006 pri hávarii letu S7 Airlines Flight 778.[9] Zomrel 14. marca 2015 v Moskve. DieloTematicky čerpal najmä so súdobého prostredia Sovietskoho zväzu (okrem novely Ži a pamätaj, ktorá sa zaoberá 2. svetovou vojnou).[6] Debutoval v roku 1961 zbierkou poviedok Я забыл спросить у Лёшки - Ja zabyl sprosiť u Ľošky.[6][7] V nasledujúcich rokoch vydal viacero poviedok alebo čŕt[5]: Костровые новых городов - Kostrovyje novych gorodov, Край возле самого неба - Kraj vozle samogo neba a iné a novelu Деньги для Марии - Deňgi dľa Marii (slov. Peniaze pre Máriu). Diela zo sedemdesiatych rokov Последний срок - Poslednij srok (slov. Tri dni života), Живи и помни - Živi i pomni (slov. Ži a pamätaj) a Прощание с Матёрой - Proščanije s Maťoroj (slov. Lúčenie) mali značný ohlas doma i v zahraničí.[4] Vydaniu diela Lúčenie pomohli Sergej Vasilievič Vikulov a Jurij Vasilievič Bondarev.[8] V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch publikoval väčšinou poviedky v časopise Naš sovremennik.[5] V publicistických dielach konca 20. storočia sa venoval najmä téme ekologických a etických otázok.[4] V rámci ruskej literatúry postsovietskeho obdobia, (ktorá je veľmi rozmanitá a vyznačuje sa stieraním hraníc a žánrov) patrí Rasputin k tým autorom, ktorí vychádzajú z realizmu a nadväzujú na tradičné žánrové formy.[10]:201, 205 Štýl, hodnotenie a významŽivot sibírskej dediny, častý námet pre jeho diela, poznal z vlastnej skúsenosti. Vo svojom diele sa zaoberal otázkami mravnosti, duchovnosti, dôležitosti historickej a generačnej pamäti a ekológie, odtrhnutie človeka od jeho koreňov považoval za príčinu krízy spoločnosti (duchovnej i mravnej).[10]:159 Pre jeho prozaické diela je charakteristická presná psychologická kresba postáv a stručné vyjadrovanie.[7] Jadro jeho tvorby tvorí: „prostý dedinský človek, pripútaný k pôde, ktorý je svojím životným štýlom nezávislý od inteligencie, svojím založením neskazený a slušný“. Vo všeobecnosti sa jeho záujem sústreďuje na duševný život.[8] „Rasputinove diela sú žánrovo na pomedzí novely a románu, sú preniknuté drsným realizmom a humanizmom, riešia existenciálne otázky ľudského bytia. Vyznačujú sa jednak uvedením do obrazového tkaniva symbolov a mýtov, jednak prenikavým psychologizmom sond do psychických vlastností a prúdom meditatívnych reminiscencií, ktoré evokujú minulosť. Rasputin pozerá na svet jeho tragikou a zachycuje a utvrdzuje zmysel a etické hodnoty života.“[5] Ako predstaviteľ dedinskej prózy presadzoval filozofiu, ktorá vychádzala z kresťanských princípov. Tvorbou umelecky vzdoroval zjednodušovaniu problému rozpadu hodnôt v ruskej spoločnosti.[4] Zoznam diel preložených do slovenčiny
Referencie
Iné projekty
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
