Uhliarsky potok (prítok Kľaku)
Uhliarsky potok[1] je potok v regióne Stredné Pohronie na severozápadnom území obce Hrabičov v okrese Žarnovica v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Vtáčnik, v geomorfologickom podcelku Nízky Vtáčnik.[2] Je pravostranným prítokom Kľaku a má dĺžku 2,8 km. Je vodným tokom IV. rádu. PrameňPramení v 685 m n. m. v lesnom extraviláne v severozápadnej časti územia obce Hrabičov na obecnej hranici medzi obcami Hrabičov a Župkov na juhovýchodnom svahu vrchu Vígľaš s 911 m n. m., ktorého vrchol leží v susednej obci Ostrý Grúň. Opis tokuOd prameňa tečie juhovýchodným smerom lesným extravilánom, pravým brehom obmýva úpätie doliny Uhliarska dolina, v 559 m n. m. končí so sledovaním obecnej hranice a pokračuje lesným extravilánom obce Hrabičov, v 359 m n. m. podteká cestu z obce Hrabičov do obce Ostrý Grúň a hneď v 357 m n. m. ústi do Kľaku ako jeho pravostranný prítok. Uhliarsky potok nemá významnejšie prítoky.[3][4] Pôvod názvuMotivantom názvu vodného toku Uhliarsky potok na území obce Hrabičov v období pomenovacieho procesu bol názov doliny Uhliarska dolina, cez územie ktorej vodný tok preteká[5] s významom lokalita využívaná na tvorbu drevného uhlia. Produkcia drevného uhlia ako jedného z produktov rozkladu dreva za vysokých teplôt bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom vzduchu mala na Slovensku tradíciu od stredoveku až do druhej polovice 19. storočia s hlavným odberateľom hutníctvom, keď bola nahradená výrobou v kovových peciach. Z toponyma Uhliarska dolina rozšírením o formant -sky bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložený z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Uhliarsky potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[6] Názov vodného toku Uhliarsky potok bol štandardizovaný v roku 1986.[7] V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Uhliarsky potok nie je jedinečným hydronymom (apríl 2022); nesie so sebou nebezpečenstvo homonymie. Referencie
|
Portal di Ensiklopedia Dunia