Turniansky hradný vrch
Turniansky hradný vrch predstavuje výraznú vápencovú morfologickú štruktúru v juhovýchodnej časti Zádielskej planiny. Na západe nadväzuje na teleso planiny výrazným sedlom (295,5 m n. m.) a na juhu prechádza do pahorku Gyũr, ktorý sa ponára do sedimentov Turnianskej, resp. Košickej kotliny. Má status národnej prírodnej rezervácie, ktorú spravuje ŠOP - S-NPBR Slovenský kras. Je turisticky často navštevovaný, keďže na vrchole (374,1 m n. m.) je situovaná zrúcanina Turnianskeho hradu, a zároveň ponúka malebné výhľady na 5 planín Slovenského krasu, do Turnianskej kotliny, resp. do Košickej kotliny, na Abovskú pahorkatinu, Slanské vrchy a pahorkatinu Cserehát v Maďarsku. Geologicky ho budujú spodnotriasové bridlice a vápence stredného triasu. Má význam aj ako speleologická lokalita; v jeho stráňach sa nachádzajú dve korózne priepasti (Priepasť v Turnianskom hradnom vrchu a Machová priepasť v Hradnej stráni) a pravdepodobne relikt paleoponoru. Okrem toho predstavuje významný xerotermný faunistický (jašterica zelená, jašterica múrová, užovka hladká ap.) i floristický biotop, a takisto krajinno-ekologický i estetický prvok na rozhraní geomorfologických celkov Košická kotlina a Slovenský kras. Nachádza sa v katastrálnom území obce Turňa nad Bodvou v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. Územie bolo vyhlásené v roku 1964 na rozlohe 13,79 ha. Ochranné pásmo nebolo stanovené. Predmetom ochrany je: NPR predstavuje skrasovatenú lokalitu vzácneho endemického rastlinného druhu - rumenice turnianskej (Onosma tornensis, endemit Slovenského krasu) a vzácny krajinársko-estetický, osvetovo-výchovný a turistický objekt.[1] Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Turniansky hradný vrch na českej Wikipédii. |
Portal di Ensiklopedia Dunia