Transilvánska kotlina (slovenský normovaný názov; iné názvy: Transilvánska panva, Transilvánska plošina, Transilvánska vysočina, Transilvánska zníženina; starším pravopisom: Transylvánska panva, Transylvánska plošina, Transylvánska vysočina,[1]Transylvánska zníženina;[2] zriedkavo: Sedmohradská kotlina, Sedmohradská panva; rumunské názvy pozri nižšie) je územná (napr. geomorfologická) jednotka, presnejšie medzihorská kotlina v Rumunsku, ktorej reliéf má často charakter pahorkatín až vysočín.[3] Tvorí jadro historickej krajiny Sedmohradsko (Transilvánia).
Podișul Transilvaniei – doslova náhorná plošina Transilvánie (J. Kondracki – pozri nižšie – pravidelne prekladá v rumunských názvoch slovo podișul ako wyżyna, čiže vysočina)
Podișul Transilvan – doslova transilvánska náhorná plošina
Depresiunea Transilvaniei – doslova Transilvánska zníženina (depresiunea sa dá preložiť aj ako kotlina, ale v rumunčine existuje na kotlinu aj výraz cuveta, ktorý sa – ale len voľne – používa aj v súvislosti Transilvánskou kotlinou[5] a veľmi zriedkavo aj v podobe názvu Cuveta Transilvaniei)
Depresiunea colinară a Transilvaniei – doslova kopcovitá zníženina Transilvánie
Bazinul Transilvaniei – doslova panva Transilvánie
Bazinul Transilvan – doslova transilvánska panva
Dealurile Transilvaniei – doslova vŕšky/kopce Transilvánie
Colinele Transilvaniei – doslova pahorky/kopce Transilvánie
Na sever(ozápad)e je hranica sporná, lebo v závislosti od autora (pozri nižšie) môže kotlina siahať (a) zhruba až po (nie vrátane) Munții Gutâiului (Gutinské vrchy) a sídlo Marghita, alebo (b) po (nie vrátane) Munţii Meseş a Munții Țibleșului (ostatné územie z bodu a sa potom obyčajne priradí k Západorumunským Karpatom), alebo (c) zriedkavejšie len po rieky Someşul Mic a Someşul Mare (teda bez Podişul Someşan). Na severozápade teda Transilvánska kotlina v závislosti od definície môže hraničiť buď s Veľkou dunajskou kotlinou alebo so Západorumunskými Karpatmi (alebo s Podişul Someşan).
Rumunský výraz Podişul Transilvan(iei) okrem spomenutých troch významov môže u niektorých autorov označovať:
len samotné "podişuri" (jednotné číslo podiş(ul) = náhorná plošina), čiže len z horizontálneho hľadiska prostrednú časť širokého chápania kotliny
len Câmpia Transilvaniei (v širšom zmysle), t. j. len z vertikálneho hľadiska prostrednú časť širokého chápania kotliny, alebo
(podľa tejto mapy [2] zrejme) len južnú časť širokého chápania kotliny, teda len Podișul Târnavelor (v širšom zmysle)
Zaradenie
Zaraďuje sa ako samostatná jednotka, alebo ako časť Karpát[6] (ako samostatná podjednotka Karpát alebo - podľa J. Kondrackého - ako spoločná podjednotka Karpát spolu so Západorumunskými Karpatmi), alebo ako časť Panónskej panvy.[7][8] Podľa V. Krála je Transilvánska kotlina samostatnou veľkou územnou jednotkou..., ktorú treba na vyššej úrovni považovať za najrozsiahlejšiu vnútrokarpatskú panvu.
Charakteristika
Rozloha je vyše 25 000 km².[9] Nadmorská výška sa pohybuje najčastejšie v rozmedzí 500 – 600 m n. m. Reliéf Transilvánskej kotliny predstavujú plošiny, pahorkatiny, údolné nivy a na úpätí okolitých horstiev zníženiny a menšie panvy. Je tvorená neogénnymipieskovcami obsahujúcimi vložky sadrovcov a soli, ktoré podliehajú krasovým javom. Kras sa nachádza len na rôznych povrchových zníženinách (rum. crovuri).[10]
Podnebie je mierne a teplé. Najväčšie rieky sú Mureš, Tirnava a Olt (ul). Nachádzajú sa tu významné centrá Rumunska – mestá Kluž, Târgu Mureş, Brašov, Sibiu a iné. Kotlina je bohatá na prírodné zdroje – zemný plyn, hnedé uhlie, železná ruda, mangán, sadrovec, kamenná soľ a minerálne pramene. Na základe týchto zdrojov tu boli vybudované rôzne priemyselné odvetvia. Poľnohospodárstvo (pšenica, kukurica, cukrová repa, zemiaky, tabak, vinič a pod.) sa tu rozvíja vďaka úrodnej pôde a vhodnému podnebiu. Chová sa tu dobytok a vo vyšších polohách ovce.[11]
Depresiunile marginale (Depresiunile subsecvente şi marginale de contact)- t. j. zníženiny po celom južnom a západnom okraji panvy, konkrétne sú to: Almaş-Agriş (pod Meseşom), Huedin, Gilău-Cluj-Iara, Turda-Alba Iulia, Secaş, Sălişte-Sibiu, Făgăraş
ad A): Na inom mieste v knihe autor celú panvu nazýva Depresiunea Transilvaniei
ad A aj B): Podişul Transilvaniei na severe siaha iba po (nevrátane) vrchy Meseș a Preluca, územie na sever od nich je priradené k Dealurile Crișanei (Krišskej pahorkatine)
Depresiunea Transilvaniei na severe siaha iba po (nevrátane) vrchy Meseș a Preluca
Culoarul Orǎştiei je (aspoň jeho severná časť) zaradený pod Depresiunea Transilvaniei
Podișul Hârtibaciului a Podișul Secașelor sú u iných autorov zaradené pod Podişul Târnavelor
Na tejto stránke[16] sú posledné dve položky zhora (teda "zníženiny na západe a juhu (spolu s niekoľkými vŕškami/kopcami)" a "Subcarpaţii Transilvaniei") uvedené pod súhrnným označením Zona marginală
↑ Transylvánska kotlina. Pyramída (Bratislava: Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo Vydavateľstve Obzor), marec 1986, roč. XV, čís. 177, s. 5648. ISSN0231-9047.
↑KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 2001. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-Karpatská oblast, s. 149. (po česky)
↑Transylvánska kotlina in: Pyramída – encyklopedická časopis moderného človeka, č. 177, str. 5648, 1986
↑KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 2001. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-Karpatská oblast. (po česky)
↑Posea, G.: GEOGRAFIA FIZICĂ A ROMÂNIEI - Partea I - DATE GENERALE. POZIŢIE GEOGRAFICĂ. RELIEF, 2006, najmä str. 95, 189, 230 a zoznam geomorfologického členenia
↑Posea, G.: GEOMORFOLOGIA ROMÂNIEI RELIEF – TIPURI, GENEZĂ, EVOLUŢIE, REGIONARE, 2005, najmä str. 29, 98, 152, 155, 135, 154, 204 a zoznam geomorfologického členenia vzadu
![[2]](https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/80/Greater_Romania%2C_physical_map.JPG){kind=link}