|
Timon Aténsky Timon Aténsky (angl. Timon of Athens) je tragédia Williama Shakespeara. Názov prvého fóliového vydania z roku 1623 bol: The life of Timon of Athens.[1] Pôvod hry viedol shakespearológov k viacerým domnienkam i záverom poukazujúc na to, že text ostal v stave náčrtu.[2] Iné zdroje presvedčivo potvrdzujú, že Shakespearovi je pripisovaný začiatok a koniec hry. Prostrednú časť hry napísal Thomas Middelton, ktorý bol známy svojimi satirickými komédiami. Shakespearov Timon (v prvej časti) je štedrý, Middeltonov rozhadzovačný a zadlžený.[3] Hra vypovedá o extrémnej naivite, láske a obetavosti Timona a Alkibiadesa, ktorí boli z nevďačnosti uvrhnutí do vyhnanstva. Alkibiades z nenávisti zmobilizoval drancujúcu armádu, dofinancoval ju Timonovým zlatom z jaskyne a obliehaním Atén, prinútil senátorov, aby prehodnotili svoje neuvážené a unáhlené rozhodnutia. Ponížený Timon sa z nevďačnosti nikdy nespamätal. Prepadol nenávisti, samote, dezilúzii a smrti. Miesto deja: Atény a neďaleký les s jaskyňou Reč: verš 75% (z toho rýmovaný 4%), próza 25%[3] Obsadenie
DatáciaHra vznikla v roku 1605.[3] Z iných zdrojov sa dozvedáme, že vzhľadom na to, že text zostal nedokončený a že neexistovala ani štylistická a ani vonkajšia časová evidencia, prevládajú dve tendencie, ktoré vznik hry zaradzovali do časovej súvislosti s Kráľom Learom (1606), alebo až ku Coriolanovi (1608).[4] Predlohy Príbeh o Timonovi (narodil sa v 5. storočí pr. n. l. v Aténach) – mizantropovi, ktorý bol v renesančnej Európe veľmi obľúbený. Shakespeare čerpal zo životopisov slávnych Grékov a Rimanov I.,II. od Plutarchosa. Z Lukianovho dialógu o Timonovi. Pravdepodobne i z anonymnej hry o Timonovi, ktorá sa (J.Q. Adams) hrala okolo roku 1600 na londýnskej univerzite. No nevylučuje sa i možnosť, že autori (anonym i Shakespeare) mali k dispozícii neznámu spoločnú predlohu. Grécka Platónova i Aristofanova komédia, ktoré sa Timonovej mizantrópii vysmievali, sa nenašli. DejNezištne veľkorysý Timon pomáha umelcom, obchodníkom, sluhom a priateľom, neuvedomujúc si, že jeho finančné zdroje sú vyčerpané. Zodpovedný správca jeho majetku Flavius a filozof Apemantus sa ho snažia varovať. Ale až keď si veritelia začnú nekompromisne vymáhať svoje dlhy a žiaden z priateľov, ktorí sa priživovali na jeho majetku a postavení, mu v núdzi nepomôže, uvedomí si, aké sú jeho predstavy o spoločnosti a o ľuďoch nereálne. Otrasený tým, že si jeho priatelia cenia peniaze viac, ako jeho priateľstvo a život, pozve všetkých na hostinu. Tí, ktorí ho tak sklamali, ochotne prídu s nádejou, že išlo o skúšku, na ktorej neobstáli, ale predsa, keď ide o zisk, zábrany nechajú bokom. Timon ich rovnako, ako oni jeho v minulosti, oklame a privíta vrúcnymi slovami. Usadí ich k stolu a nechá sluhov, aby priniesli prikryté misy (prikryté misy symbolizovali drahé a vzácne pokrmy). Keď nič netušiaci hostia stratia posledné zábrany, Timon nechá odkryť misy, v ktorých sú kamene a horúca voda.[5], ktorú chrstne falošným priateľom do tváre a začne hádzať po nich kamene.[6] Zaskočení hostia utečú a zúfalý Timon utečie tiež. Preč z mesta, ktoré ho tak sklamalo a ponížilo. Usadí sa v lese v jaskyni, kde svoju nenávisť k Aténčanom prehlbuje a ani zlato, ktoré náhodne nachádza v jaskyni, nevyužije na návrat do spoločnosti, ktorá ho tak potupila. Timon nebol jediný, kto zanevrel na Aténčanov. Alkibiades prosil senátorov, aby odpustili vojakovi, ktorý v potýčke, pri ktorej si bránil svoju česť a pri ktorej zahynul človek, trest smrti. Alkibiades im pripomínal ako často nasadzovali svoje životy a zdravie, prelievali svoju krv za celé Atény, ktoré bránili pred nepriateľmi. Ale senátori, nenachádzajúci riešenia a unavení z problémov, vyhnali vojvodcu z Atén. Rozzúrený Alkibiades zhromaždil nespokojné vojsko a tiahol na Atény. Zastavil sa v jaskyni, kde jemu a i všetkým, ktorí sa usilovali o jeho zničenie a úpadok Atén, potupený Timon poskytol zlato, aby sa vzájomne vykántrili. Timon si napíše na vlastný hrob epitaf a v nenávisti zomiera. Alkibiades sa dočká pred bránami Atén satisfakcie a po prečítaní Timonovho epitafu, ktorý priniesli z hrobu jaskyne vojaci, s mečom vstupuje do Atén. Referencie
Literatúra
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia
