Terminologický slovník žurnalistiky

Terminologický slovník žurnalistiky : slovensko-česko-rusko-anglicko-nemecko-francúzsky
Autor	Danuša Serafínová (vedúca) a kolektív
Pôvodný jazyk	slovenčina[pozn 1]
Krajina vydania	ČSSR
Nakladateľstvo originálneho vydania	ALFA, Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, n.p., Bratislava
Počet vydaní originálu	1
Dátum 1. vydania originálu	máj 1989
ISBN 1. vydania originálu	ISBN 800500107X
Literárny portál

Terminologický slovník žurnalistiky : slovensko-česko-rusko-anglicko-nemecko-francúzsky je špecializovaný šesťjazyčný terminologický-prekladový slovník obsahujúci cca 2 670 termínov a zaužívaných názvov zo žurnalistiky a hraničných vedných odborov (lingvistiky, psychológie, sociológie, informatiky a pod.) i polygrafické, rozhlasové, televízne a agentúrne technické minimum.[1]

Publikácia je prvým žurnalistickým terminologicko-prekladovým slovníkom s prekladmi do uvedených jazykov vydaným v ČSSR.[2]

História

Podnet k zostaveniu publikácie vznikol v Oddelení teórie a praxe žurnalistiky Katedry periodickej tlače a agentúrneho spravodajstva Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK), ktorého pracovníci už predtým zostavili a dali vydať Malú encyklopédiu žurnalistiky (1982).[2]

„	Hlavným poslaním je uľahčiť komunikáciu v oblasti žurnalistického odborného jazyka na národnej i medzinárodne úrovni.	“
– Ľudovít Jacz v predhovore publikácie

Účelom slovníka bolo najmä reflektovať potrebu venovať sa odbornému názvosloviu pri prekladaní odborných žurnalistických prác, štúdiu cudzojazyčnej odbornej žurnalistickej literatúry a odborných časopisov.[2] Autori sa pri spracovaní výkladu termínov opierali o teoretické práce z Československa, Sovietskeho zväzu a Nemeckej demokratickej republiky a odborné lexikografické publikácie. Slovník odzkadľuje stav teoretického poznania v žurnalistike okolo roku 1988 z pohľadu ČSSR.[3]

Koncepcia

Slovník pozostáva z hlavnej časti, v ktorej sú abecedne zoradené termíny v slovenčine (heslové záhlavia) a ich definície, ku ktorým sú priradené české, ruské, anglické, nemecké a francúzske ekvivalenty.[4] Napr. (zo s. 198):

S 153 stenografia (syn. rýchlopis)

1. zaznamenávanie textu pomocou špeciálnych znakov súčasne s hovoreným prejavom.

2. druh písma na rýchle zaznamenávanie hovorenej reči

Č stenografie f

R стенография f

A stenography

N Stenografie f

F sténographie f

Druhú časť tvoria abecedné registre v jednotlivých jazykoch, ktoré odkazujú na konkrétne číslo pridelené každému termínu.

Autorský kolektív

Vedúcou autorského kolektívu bola Danuša Serafínová, autormi slovenskej časti Dušan Brocko a Andrej Tušer, autorom českých termínov Miloslav Bednář, autorkou ruských termínov Mária Weissová, autormi anglických termínov Hildegard Demjánová a Stanislav Perkner, autorkou nemeckých termínov Cecília Skalická a autorkou francúzskych termínov Danuša Serafínová.[1]

Slovenskú časť publikácie lektorovali František Bartošek, Stanislava Benická, Samuel Brečka, Ján Horecký, Pavel Horňák, Pavel Knobloch, Peter Oríšek, Štefan Veľas. Lektoráciu inojazyčných termínov vykonali Jiří Kraus (českých), Katarína Vajdová (ruských), Stanislav Perkner (anglických), Jozef Gáfrik a Danuša Serafínová (nemeckých) a Jozef Bartoš (francúzskych).[1] Predhovor napísal v decembri 1987 Ľudovít Jacz, profesor Katedry periodickej tlače a agentúrneho spravodajstva FiF UK.[5]

Poznámky

1. Preklady termínov v češtine, ruštine, angličtine, nemčine a francúzštine

Referencie

1. Serafínová 1989, s. [4]
2. Serafínová 1989, s. [5]
3. Serafínová 1989, s. 6
4. Serafínová 1989, s. [8]
5. Serafínová 1989, s. 7

Literatúra

• Serafínová, Danuša et al. (1989), Terminologický slovník žurnalistiky : slovensko-česko-rusko-anglicko-nemecko-francúzsky, Bratislava: Alfa, ISBN 800500107X , 388 s.