a) súčiniteľ (koeficient) tepelnej vodivosti (jednotka W/(m.K), značka λ alebo k alebo κ) [6][26][27][28][29], resp. (aj) zodpovedajúca vlastnosť či schopnosť látky (čiže vlastnosť látky udávajúca množstvo tepla kolmo prepúšťaného meranou plochou v danom teplotnom gradiente)[30][31][32][33][34][35], synonymá (pre súčiniteľ aj vlastnosť): merná/špecifická tepelná vodivosť [36][37][38], tepelná konduktivita [39][40], b) skrátený či nepresný názov súčiniteľa (koeficientu) tepelnej vodivosti [36][41][42], pozri koeficient tepelnej vodivosti
v biológii: obdoba plošnej tepelnej vodivosti, resp. súčiniteľa prestupu či prechodu tepla, resp. tepelnej priepustnosti, vo vzťahu k tkanivám resp. tkanivám a okolitému prostrediu (jednotka W/(m2.°C) alebo W/(g.°C) alebo W/°C) [53][68][69], pozri tepelná vodivosť (termoregulácia)
↑kovy. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 296.
↑Slovenská národná bibliografia 1989 : Články - Rozpisový rad . Roč. 35. Martin: Matica slovenská, 1989. s. 865
↑ŠMILAUER, Vladimír. Průteplivost a průzvučnost. Naše řeč, 1937, roč. 21, čís. 9-10, s. 241-242. Dostupné online [cit. 2018-12-02]. ISSN0027-8203.
↑ abcTermodynamika nevratných procesů [online]. Katedra fyziky PřF OU, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online. Archivované 2021-11-28 z originálu.
↑tepelná vodivosť. In: Elektrotechnický náučný slovník. 1. vyd. Zväzok 7. Elektrotechnológia. Bratislava : Alfa, 1971. 463 s. (Edícia encyklopedických slovníkov.) S. 384.
↑ abtepelná vodivost. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 6 Š – Ž. Praha : Academia, 1987. 928 s. S. 171. ; tepelná vodivost zemské kůry. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 6 Š – Ž. Praha : Academia, 1987. 928 s. S. 171. ; vodivost. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 6 Š – Ž. Praha : Academia, 1987. 928 s. S. 593.
↑HODURA, Kvido. Z našich časopisů. Naše řeč, 1938, roč. 22, čís. 2, s. 58-61. Dostupné online [cit. 2018-12-02]. ISSN0027-8203.
↑tepelná vodivosť. In: Chemický náučný slovník. 1. vyd. Zväzok 1 Fyzikálna chémia. Bratislava : Alfa, 1983. 416 s. (Edícia encyklopedických slovníkov.) S. 359.
↑Anglicko-slovenský, slovensko-anglický technický slovník pre strojársku prax. Žilina : Management Art, 2001. 303 s. ISBN 80-88889-48-0. S. 269.
↑tepelná vodivost. In: Slovník školské fyziky : výkladový slovník k publikaci Názvy a značky školské fyziky. 1. vyd. Praha : SPN, 1988. 292 s. (Odborná literatura pro učitele.) S. 96.
↑ abtepelná vodivost. In: Technický slovník naučný. 1. vyd. Zväzok 8 T – Ž. Praha : Encyklopedický dům, 2005. 609 s. ISBN 80-86044-26-2. S. 61.
↑vodivost. In: Technický slovník naučný. 1. vyd. Zväzok 8 T – Ž. Praha : Encyklopedický dům, 2005. 609 s. ISBN 80-86044-26-2. S. 357-358.
↑vodivost v pevných látkach. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 6 Š – Ž. Praha : Academia, 1987. 928 s. S. 593.
↑ abvodivost. In: BRADNOVÁ, Hana, ed. aj. Encyklopedický slovník. 1. vyd. Praha : Odeon : Encyklopedický dům, 1993. 1253 s. (Klub čtenářů. Rodinný klub; zv. 679.) ISBN 80-207-0438-8. S. 1191.
↑PřF:Bi4099 Srovnávací fyziologie obratlovců (jaro 2010) - 4. Termoregulace [online]. is.muni.cz, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online. prvá strana
↑Spracovanie plastov : anglicko-nemecko-francúzsko-rusko slovenský slovník. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1984. 512 s. (Edícia prekladových slovníkov.) S. 431.
↑Klimatizačná a chladiaca technika : anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1978. 500 s. (Edícia prekladových slovníkov.) S. 118, 425.
↑Jadrová technika : anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Alfa, 1987. 804 s. (Edícia prekladových slovníkov.) S. 723.
↑e-fyzika [online]. STU BA, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online. kap. 7.1.9
↑BAFRNEC, Milan; BÁLEŠ, Vladimír; LANGFELDER, Ivan; LONGAUER, Jaroslav. Chemické inžinierstvo. Bratislava : Malé centrum, 1999. 427 s. ISBN 80-967064-3-8. S. 88.
↑tepelná vodivosť. In: VEIS, Štefan, a kol. Malá encyklopédia fyziky. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1970. 516 s. (Malé encyklopédie.) S. 433.
↑tepelná vodivosť. In: Malá encyklopédia chémie. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1980. 816 s. (Malé encyklopédie vydavateľstva Obzor.) S. 658. (ale na str. 557 je použitý názov súčiniteľ tepelnej vodivosti)
↑KALČÍK, Josef; SÝKORA, Karel. Technická termomechanika. 1. vyd. Praha : Academia, 1973. 536 s. S. 400.
↑HLOUŠEK, Jiří, a kol. Termomechanika. 1. vyd. Brno : VUT, 1992. 297 s. (Učební texty vysokých škol.) ISBN 80-214-0387-X. S. 210.
↑Wärmeleitfähigkeit. In: Lexikon der Physik. [CD-ROM] Heidelberg : Spektrum, Akad. Verl., 2000. ISBN 3-8274-0515-7.
↑PAVELEK, Milan, a kol. Termomechanika. 1. vyd. Brno : Akademické nakladatelství CERM, 2011. 192 s. (Učební texty vysokých škol.) ISBN 978-80-214-4300-6. S. 152.
↑OSWATITSCH, Klaus. Grundlagen der Gasdynamik. Wien; New York : Springer, 1976 (2013). 725 s. ISBN 978-3-7091-8415-8. S. 57.
↑PETRO, Ľubomír. Inžinierskogeologický a geotechnický terminologický slovník. 1. vyd. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2008. 465 s. ISBN 978-80-88974-99-4. S. 277-278. (Poznámka: V texte definície je hrubá chyba - namiesto “súčin” má byť “súčiniteľ úmernosti”)
↑ abměrná tepelná vodivost. In: Technický slovník naučný 5 M – O. Praha : Encyklopedický dům, 2003. ISBN 80-7335-080-7. S. 79.
↑KREMPASKÝ, Július. Fyzika: Príručka pre vysoké školy technické. 1. vyd. Bratislava: Alfa, 1982. S. 520
↑Kolář Karel, Reiterman Pavel. Stavební materiály pro SPŠ stavební. [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2012. 208 s. ISBN 978-80-247-4070-6. S. 31.
↑PETRO, Ľubomír. Inžinierskogeologický a geotechnický terminologický slovník. 1. vyd. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2008. 465 s. ISBN 978-80-88974-99-4. S. 277.
↑SCHMIDT-NIELSEN, Knut. Animal Physiology (Adaptation and Environment). [s.l.] : Cambridge University Press, 1997. 607 s. ISBN 978-0-521-57098-5. S. 256.
↑ abGlossary of terms for thermal physiology - Third Edition - revised by The Commission for Thermal Physiology of the International Union of Physiological Sciences (IUPS Thermal Commission). In: The Japanese Journal of Physiology Vol. 51, No. 2, 2001 [online]. or.org, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online. Archivované 2018-09-20 z originálu.
↑Conversion Calculator for Units of THERMAL CONDUCTANCE [online]. ltap.okstate.edu, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online. Archivované 2018-11-08 z originálu.
↑tepelná propustnost. In: Technický slovník naučný. 1. vyd. Zväzok 8 T – Ž. Praha : Encyklopedický dům, 2005. 609 s. ISBN 80-86044-26-2. S. 59.
↑thermal conductance. In: JELLEY, Nicholas Alfred. A Dictionary of Energy Science. [s.l.] : Oxford University Press, 2017. ISBN 978-0-19-182627-6.
↑GRÖBER, Heinrich. Einführung in die Lehre von der Wärmeübertragung (Ein Leitfaden für die Praxis). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 202 s. ISBN 978-3-642-91171-2. S. 76-78.
↑Anglicko-slovenský technický slovník. 3. vyd. Bratislava: Alfa, 1993. ISBN 80-05-00845-7. S. 558
↑Spracovanie plastov : anglicko-nemecko-francúzsko-rusko slovenský slovník. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1984. 512 s. (Edícia prekladových slovníkov.) S. 456.
↑Klimatizačná a chladiaca technika : anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1978. 500 s. (Edícia prekladových slovníkov.) S. 237, 491.
↑Jadrová technika : anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Alfa, 1987. 804 s. (Edícia prekladových slovníkov.) S. 723. ; Jadrová technika : anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Alfa, 1987. (Edícia prekladových slovníkov.) S. 1297.
↑Ochrana a tvorba životného prostredia. Anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. 1. vyd. Bratislava: Alfa, 1990. ISBN 80-05-00168-1. S. 305. 643
↑Brian Keith McNab. The Physiological Ecology of Vertebrates (A View from Energetics). [s.l.] : Cornell University Press, 2002. 576 s. ISBN 978-0-8014-3913-1. S. 20.
Symbol rozcestia
Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje odkazy na rozličné stránky, ktoré by mohli mať rovnaký názov.
Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.