Tešínske kniežatstvo

Tešínske kniežatstvo (čes. Těšínské knížectví, lat. Ducatus Tessinensis, nem. Herzogtum Teschen, poľ. Księstwo Cieszyńskie) bolo sliezskym kniežatstvom, ktoré vzniklo v roku 1290 odtrhnutím od opolského kniežatstva. Tešínske kniežatá z rodu Piastovcov sa priklonili k Českému kráľovstvu a tešínske knieža sa stalo lénnikom českého kráľa.

V dôsledku zadĺženia boli niektoré časti kniežatstva v 16. storočí predané. Po vymretí tešínskych Piastovcov pripadlo kniežatstvo ako odúmrť českému kráľovi z rodu Habsburgovcov. Habsburgovci sa stali tešínskymi kniežatami až do roku 1918, keď sa rozpadlo Rakúsko-Uhorsko.

Toto územie sa však hneď stalo predmetom sporu medzi Česko-Slovenskom a Poľskom, ktorý bol nakoniec vyriešený arbitrážou v roku 1920.

Pozri aj

• Sliezske kniežatstvo

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Těšínské knížectví na českej Wikipédii.