Tchädžo sa narodil 31. januára877 do kupeckej rodiny, ktorá žila v meste Songdo (dnešný Käsong) a kontrolovala obchod na rieke Rjesong. Jeho otec Wang Rjung (kór.왕륭 (王隆), neskôr kráľ Sedžo) získal pri obchodovaní s Čínou veľké bohatstvo. Matka je známa ako pani Han (neskôr kráľovná Üsuk). O jeho predkoch sa vie, že žili v Kogurju, čiže Wang Kon bol pôvodom Kogurjčan.[2][3][4]
Vzostup k moci
Tchädžo začal svoju kariéru v turbulentných časoch Neskorých Troch kráľovstiev. V neskoršom období Silly sa mnoho miestnych pánov, ale aj banditov, búrilo proti vláde kráľovnej Činsong, ktorá nemala dostatočnú silu ani stratégiu na zlepšenie situácie svojho ľudu. Medzi rebelmi boli aj Kung Je zo severozápadného a Kjon Hwon z juhozápadného regiónu, ktorí získali väčšiu moc. Popri tom, ako ich vojská pochodovali proti miestnej sillskej šľachte a banditom, porazili a získali na svoju stranu mnoho ďalších povstaleckých skupín. V roku 895 priviedol Kung Je svoje vojsko až do ďalekej severozápadnej časti Silly, kde sa nachádzalo Songdo. Tchädžov otec sa spolu s ďalšími miestnymi klanmi Kung Jemu rýchlo vzdal. Wang Kon nasledoval svojho otca a vstúpil do služieb budúceho vládcu Tchäbongu.[1][5]
Kung Je si všimol, že Wang Kon je ako vojenský veliteľ veľmi schopný a povýšil ho na generála. Dokonca ho bral ako vlastného brata. V roku 900 viedol úspešné ťaženie proti miestnym klanom a armáde Neskorého Päkče v oblasti Čchungdžu, čím si získal ešte väčšiu slávu a uznanie od kráľa. V roku 903 viedol slávne námorné ťaženie na juhozápadnom pobreží Neskorého Päkče (Nadžu), zatiaľ čo Kjon Hwon bojoval proti Sille. Stál na čele ešte niekoľkých ďalších vojenských ťažení. Okrem toho pomohol utláčaným ľuďom, ktorí žili v Sille v biede. Verejnosť si ho obľúbila pre jeho vodcovské schopnosti a veľkorysosť.[1][5]
V roku 913 bol vymenovaný za premiéra novovzniknutého Tchäbongu. Kráľ Kung Je síce pomohol kráľovstvo založiť, no začal sa vyhlasovať za Budhu a prenasledovať ľudí, ktorí prejavili svoj nesúhlas s jeho náboženskými tvrdeniami. Dal popraviť mnoho mníchov a neskôr aj vlastnú manželku s dvoma synmi. Verejnosť sa od neho začala odvracať a jeho nákladné rituály a krutovláda spôsobovali ešte väčší odpor.[1][5]
Nástup na trón a založenie Korja
V roku 918 sa tajne stretli štyria generáli – Hong Ju (kór.홍유 (洪儒)), Pä Hjon-gjong (kór.배현경 (裵玄慶)), Sin Sung-gjom (kór.신숭겸 (申崇謙)) a Pok Či-gjom (kór.복지겸 (卜智謙)) – a dohodli sa, že Kung Jeho zvrhnú a ako nového kráľa korunujú Wang Kona. Ten bol spočiatku proti, no nakoniec s ich plánom súhlasil. Ešte v tom roku bol Kung Je z trónu zosadený a zavraždený v blízkosti hlavného mesta Čchorwon.[6] Generáli vyhlásili Wang Kona za nového kráľa tohto krátko-trvajúceho štátu. Kráľovstvo premenoval na Korjo, čím sa začala nová dynastia. V ďalšom roku zmenil hlavné mesto. Stalo sa ním jeho rodisko a dostalo meno Kägjong.[1][5]
Tchädžo vyhlásil budhizmus za štátne náboženstvo a vyzýval na opätovné dobytie severných častí Kórey a Mandžuska, ktoré malo pod kontrolou Palhä. V roku 926 si Kitani podmanili rozľahlé oblasti Mandžuska a Sibíri a veľká časť tamojšieho obyvateľstva na čele s posledným korunným princom Tä Kwang-hjonom utiekla do Korja. Tchädžo ich prijal ako občanov, keďže Palhä aj Korjo pochádzali zo zaniknutého Kogurja.[7][8] Získal tiež vtedy opustené kogurjské hlavné mesto Pchjongjang. Namiesto dobývania a násilného privádzania pod svoju kontrolu sa Tchädžo snažil získať v miestnych klanoch spojencov, s ktorými by mohol spolupracovať.[1][5]
Vojna Neskorých Troch kráľovstiev
Bitka pri hore Kongsan
V roku 927 voviedol Kjon Hwon svoje vojsko do Kjongdžu, hlavného mesta Silly, kde chytil a popravil kráľa Kjongäho. Ako bábkového vládcu tam na trón dosadil kráľa Kjongsuna a následne svoju armádu otočil proti Korju. Keď sa o tom Tchädžo dozvedel, plánoval zaútočiť pri hore Kongsan (dnešná hora Pchalgongsan, blízko mesta Tägu) s 5 000 jazdcami, keď sa bude Kjonovo vojsko vracať domov.[9] V bitke však utrpel drvivú porážku, stratil väčšinu armády a prišiel aj o svojich generálov Kim Naka a Sin Sung-gjoma – muža, ktorý ho dosadil na trón. Lenže Korjo sa po prehre rýchlo zotavilo a na fronte sa útoku Neskorého Päkče úspešne ubránilo.[1][5]
V roku 935 mal Kjongsun, posledný kráľ Silly, pocit, že už nie je spôsob, ako by mohol svoju krajinu oživiť, a tak sa jej vzdal v prospech Korja. Tchädžo túto kapituláciu s radosťou prijal, dal mu titul princa a oženil sa s jeho dcérou (kráľ mal 6 kráľovien a mnoho ďalších manželiek, nakoľko si bral dcéry všetkých miestnych pánov). To sa Kjon Hwonovi veľmi nepáčilo. Kjonov otec, ktorý vlastnil oblasť Sangdžu, sa tiež rozhodol pridať K Tchädžovi. Prenechal mu dané územie a bol prijatý ako kráľov otec.[1][5][10]
V tom istom roku sa uskutočnilo aj povstanie proti Kjon Hwonovi, ktoré viedol jeho najstarší syn Kjon Sin-gom (kór.견신검 (甄神劍)) spolu s bratmi Jang-gomom a Jong-gomom. Nepáčilo sa im, že otec uprednostňuje ako nástupníka trónu ich polovičného brata Kum-ganga. Kjon Hwan bol väznený v chráme Kumsansa a čakalo ho vyhnanstvo, ale podarilo sa mu utiecť do Korja, kde bol braný ako Tchädžov otec. Zomrel tesne pred tým, ako bolo Neskoré Päkče porazené.[1][5][10]
Víťazstvo Korja a zjednotenie
V roku 936 viedol Tchädžo posledné ťaženie proti Singomovi. Ten síce bojoval, ale vzhľadom na veľkú nevýhodu a vnútorný konflikt sa nakoniec vzdal. Tchädžo tak obsadil aj Neskoré Päkče a druhýkrát zjednotil národ (prvýkrát to bola Zjednotená Silla).[1][5][10]
Tchädžo sa snažil do svojej koalície priviesť aj nepriateľov. Vládcom a šľachte z porazených krajín (Neskoré Päkče, Silla, Palhä) rozdával tituly a majetky. Snažil sa tak v svojom kráľovstve zabezpečiť stabilitu a jednotu – presne to, čo v posledných rokoch chýbalo Sille.[1][5]
Smrť
Hjollung – hrobka kráľa Tchädžonga
Tchädžo zomrel vo veku 66 rokov 4. júla943 v dôsledku choroby. Pochovaný je v kráľovskej hrobke Hjollung, ktorá sa nachádza v severokórejskom meste Käsong. Hrobka sa začala stavať po jeho smrti, ale po japonskej okupácii (1910 – 1945) z nej veľa neostalo. Veľká rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1994.[2][11][1]
Vplyv
Zjednotenie Neskorých Troch kráľovstiev v roku 936 bolo v kórejskej histórii veľmi dôležité. Silla v roku 668 zjednotila približne len polovicu obyvateľov Kórejského polostrova a jeho okolia, keďže severné časti ovládalo Palhä, ktoré sa presadilo ako nástupca Kogurja. Tchädžovo zjednotenie v roku 936 bolo úplnejšie, nakoľko po ňom ostal len jeden štát a jeden národ (na rozdiel od 7. storočia, kedy vznikli Zjednotená Silla a Palhä). Obyvatelia Kórejského polostrova potom ostali v jednom zjednotenom štáte až do roku 1948, keď ruské a americké okupačné vojská rozdelili Kóreu na sever a juh. Názov Korjo je odvodený od Kogurja, jedného z Troch kráľovstiev. Exonym „Kórea“ je odvodený práve od Korja.[12][13]
V začiatkoch dynastie Korjo bol „korunný princ“ (kór.태자 (太子) – Tchädža) len šľachtický titul pre kráľových synov. Pre právoplatného dediča existoval osobitný titul (kór.정윤 (正尹) – Čongjun). Taktiež nebolo nezvyčajné, že do manželstva vstupovali pokrvní príbuzní, napríklad poloviční súrodenci (Kwangdžong a Tämok, Munwon a Munhje) či strýkovia s neterami (Kwangdžong a Kjonghwa).
Tchädžo a kráľovná Čanghwa
Kráľovná Sinhje (kór.신혜왕후 (神惠王后), ? – ?) z klanu Rju (kór.류씨 (柳氏)), dcéra Rju Čchon-gunga (kór.류천궁 (柳天弓))[14]
Kráľovná Čanghwa (kór.장화왕후 (莊和王后), ? – ?) z klanu O (kór.오씨 (吳氏)), dcéra O Ta-rjona (kór.오다련 (吳多憐)) a Jon Tok-gjo (kór.연덕교 (連德交))[15][16]
↑ abcdefghijkl태조왕건 (太祖王建) [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-23]. Dostupné online. Archivované 2017-03-15 z originálu. (po kórejsky)
↑RYU, Howard Jisoo. Orderly Korea Unification: With the Guarantee of Stability in East Asia. Bloomington : Xlibris Corporation, 2007. 163 s. [Cit. 2016-10-21]. Dostupné online.ISBN 978-1-4628-0332-3. Kapitola Founders of Korea Kingdoms or States, s. 145. (po anglicky)
↑PAK, Čong-gi. 고려사의 재발견: 한반도 역사상 가장 개방적이고 역동적인 500년 고려 역사를 만나다. [s.l.] : Humanist, 2015. 558 s. ISBN 9788958629023. (po kórejsky)
↑Statistical Handbook of Republic of Korea 2002 [online]. United Nations Public Administration Network, [cit. 2016-10-20]. Dostupné online. Archivované 2016-03-03 z originálu. (po anglicky)
↑ROSSABI, Morris. China Among Equals: The Middle Kingdom and Its Neighbors, 10th-14th Centuries. [s.l.] : University of California Press, 1983. 419 s. [Cit. 2016-10-20]. Dostupné online.ISBN 978-0-520-04562-0. S. 323. (po anglicky)
↑LEE, Ki-baik. A New History of Korea. Cambridge (Massachusetts) : Harvard University Press, 1984. 474 s. Dostupné online.ISBN 978-0-674-61576-2. Kapitola Unification by Koryo, s. 103. (po anglicky) „When Parhae perished at the hands of the Khitan around this same time, much of its ruling class, who were of Koguryŏ descent, fled to Koryŏ. Wang Kŏn warmly welcomed them and generously gave them land. Along with bestowing the name Wang Kye ("Successor of the Royal Wang") on the Parhae crown prince, Tae Kwang-hyŏn, Wang Kŏn entered his name in the royal household register, thus clearly conveying the idea that they belonged to the same lineage, and also had rituals performed in honor of his progenitor. Thus Koryŏ achieved a true national unification that embraced not only the Later Three Kingdoms but even survivors of Koguryŏ lineage from the Parhae kingdom.“
↑Ir-jon. Samguk Yusa: Legends and History of the Three Kingdoms of Ancient Korea. Preklad Ha Tae-Hung, Grafton Mintz. [s.l.] : Silk Pagoda, 2006. 376 s. ISBN 978-1-59654-348-5. S. 128. (po anglicky)
↑KANG, Kwang-su. Kaesong [online]. Asia Pacific Travel, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ACKERMANN, Marsha E.. Encyclopedia of World History: The expanding world : 600 C.E. to 1450. New York : Facts on File, 2008. ISBN 978-0-8160-6386-4. Kapitola Koryo Dynasty, s. 238. (po anglicky)
↑KIM, Kyu Chull. Rootless: A Chronicle of My Life Journey. Bloomington : AuthorHouse, 2012-3-9. 172 s. [Cit. 2016-10-20]. Dostupné online.ISBN 978-1-4685-5891-3. S. 128. (po anglicky)
↑I, Su-gon. 한국중세사회사연구. [s.l.] : 일조각, 1998-7-20. 512 s. ISBN 978-89-337-0275-8. S. 143. (po kórejsky)
↑I, Čong-uk. 논문 : 남산신성비를 통하여 본 신라의 지방통치체제. [s.l.] : 역사학회, 1974. 69 s. S. 61 – 63. (po kórejsky)
↑SO, Ui-sik. 신라상대‘간’층의 형성·분화와 중위제. [s.l.] : 서울대박사학위논문, 1994. S. 126 – 127. (po kórejsky)
↑고려사. Zväzok 2. [s.l.] : 여강출판사, 1991. (po kórejsky)
↑혜종(惠宗) 왕자 [online]. Naver, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
