|
Tadeusz Zasępa
Prof. Tadeusz Zasępa, PhD. (* 23. apríl 1946, Radziechowice, Poľsko – † 18. september 2016, Ružomberok, Slovensko)[1][2] bol poľský vysokoškolský učiteľ, katolícky kňaz a publicista zaoberajúci sa teóriou masmediálnej komunikácie,[3] čestný občan mesta Ružomberok, kúpeľnej obce Lúčky [4] a obce Švošov.[5] Dňa 23. apríla 2008 bol Akademickým senátom KU zvolený za rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku[6][7], po menovaní prezidentom SR[8][9] do úradu nastúpil 1. júla 2008.[10] Slávnostná inaugurácia rektora sa konala 16. septembra 2008 na slávnostnej bohoslužbe Veni Sancte v Univerzitnom kostole Svätej rodiny v Ružomberku pri príležitosti otvorenia akademického roku 2008/2009.[11] V roku 2012 bol akademickým senátom KU prof. Zasępa znovu zvolený za rektora, ten ho však neskoršie dvakrát odvolával, a to pred vianočnými sviatkami 18. decembra 2013 a v apríli 2014.[12] S odvolaním rektora ale nesúhlasil košický arcibiskup Bernard Bober ako veľký kancelár Katolíckej univerzity v Ružomberku, čo mu umožňoval štatút KU, takže rektor odvolaný nebol. Hoci Zasępa mal podporu študentov (aj na sociálnych sieťach)[13] a v petícii sa za neho postavili absolventi katedry žurnalistiky, kde učil,[14][15] napokon sa po tlaku z viacerých strán rozhodol 5. mája 2014 rezignovať z funkcie rektora.[12] V rezignačnom liste vysvetlil svoje dôvody, ktoré ho k tomuto kroku viedli, napríklad: „senát univerzity (a tiež senát pedagogickej fakulty) ignorovali výsledky vnútornej kontroly na Pedagogickej fakulte KU, ktoré boli potvrdené aj nezávislým audítorom, a neboli ochotné akceptovať vyvodenú zodpovednosť, čím sa usilovali legalizovať nezákonné konanie.“[12][16][17][18][19] Zasępa skončil svoje pôsobenie ako rektor KU k 31. máju 2014. Na jeseň 2015 sa v médiách objavili informácie, že mu zlyháva srdce.[20] Zasepovmu zhoršenému zdravotnému stavu mala predchádzať informácia o liste predsedu KBS arcibiskupa Stanislava Zvolenského Zasepovmu ordinárovi, čenstochovskému arcibiskupovi Waclawovi Depovi, v ktorom Zvolenský žiada o stiahnutie Zasepu z pôsobenia na Slovensku.[21] Tadeusz Zasępa mal poľské a slovenské štátne občianstvo.[22] Žil striedavo v Poľsku a v Ružomberku. O jeho živote bol natočený dokumentárny film Pán rektor, ktorý mal slávnostnú premiéru 17. novembra 2017 v Kine Kultúra v Ružomberku.[23] VzdelanieGymnázium absolvoval v poľskej Częstochowej v rokoch 1962 – 1965. Po jeho skončení nastúpil do Kňazského seminára diecézy Częstochowa v Krakove, kde svoje štúdium ukončil v roku 1971. Do roku 1974 pracoval ako kaplán (aj pre nepočujúcich) vo farnosti Svätého Ducha Wieruszów. V nasledujúcich rokoch sa venoval univerzitnému vzdelávaniu predovšetkým na Katolíckej univerzite v Lubline 1974 – 1977, absolvoval aj viaceré študijné pobyty na The Catholic University of America vo Washingtone D.C. v rokoch 1977 a 1981, na University of Geneva, v Ženeve v roku 1981 a na Universita Cattolica del Sacro Cuore, v Miláne v rokoch 1981 – 1983. Doktorát z pastorálnej teológie (PhD.) dosiahol v roku 1983 na Katolíckej univerzite v Lubline, v roku 1987 tam bol habilitovaný v odbore pastorálna teológia – mediálne vzdelávanie, v roku 1995 sa tam stal mimoriadnym profesorom a v roku 2001 riadnym profesorom. Ovládal viaceré cudzie jazyky: anglický, francúzsky, španielsky, taliansky, nemecký, ruský, ukrajinský, lotyšský, slovenský, poľský, latinský a posunkovú reč. Pôsobenie na Katolíckej univerzite v RužomberkuZačiatky a prvé rektorské obdobiePodľa prezentačnej publikácie o Katolíckej univerzite v Ružomberku (KU) prišiel prof. Tadeusz Zasępa na Slovensko vďaka pozvaniu slovenských biskupov Františka Tondru (Spiš), Eduarda Kojnoka (Rožňava) a arcibiskupa Alojza Tkáča (Košice). Prvýkrát bol zvolený za rektora v roku 2008.[24] „Na začiatku som prichádzal do Spišskej Kapituly niekoľkokrát do roka. Potom som začal prednášať pravidelne v Trnave, kde bolo diplomové štúdium žurnalistiky. Bolo to veľmi zaujímavé, už taká univerzitná práca. Zo študentov vyrástli výrazní činitelia žurnalistického života, ktorí pekne slúžia Slovensku a Cirkvi. Som na nich hrdý.“[25] Ako hovorí Zasępa, netušil, že sa raz stane rektorom KU: „Nikdy som to nepredpokladal. Nemal som taký plán. Prišli ľudia z univerzity a navrhli mi, aby som kandidoval. Boli diskusie, prosby, dovolenie môjho biskupa v Čenstochovej, že môžem kandidovať. Všetko to tak dopadlo, že som sa rozhodol v roku 2008 kandidovať, že som získal dvadsať hlasov, jeden sa zdržal.“[25] Jeden z jeho študentov, novinár Pavol Rábara, takto spomína na uvedenie rektora do úradu: „Prejav T. Zasępu pri predstavení svojej kandidatúry bol povzbudivý. Opäť, tak ako na svojich prednáškach, sa profesor ukázal predovšetkým ako prístupný človek, ktorý nenálepkoval svoju reč formálnosťami. Plány, ktoré predstavil, sú síce odvážne, ale každý, kto ho pozná, vie, že to všetko vychádza z jeho srdca. Sám viackrát zopakoval, že nechce sklamať. Chce zriadiť ekonomickú a právnickú fakultu, rozvíjať vzťahy so zahraničím a zriadiť rozvojový fond, nadáciu na podporu univerzity.... Rektor reprezentuje univerzitu pred študentmi, štátom a svetom. Za profesora Zasępu sa hanbiť asi nik nebude. Prechádzka ružovou záhradou ho však nečaká, univerzitu čaká komplexná akreditácia a mnohým ľuďom leží v žalúdku. Kto iný, ako vo svete známy odborník s bohatými kontaktmi a skúsenosťami môže univerzite v Ružovom meste priniesť väčší osoh?“[26] V roku 2010 bolo podpísané memorandum o spolupráci medzi Katolíckou univerzitou a Mestom Ružomberok.[27] Ako ctiteľ svätého Jána Pavla II. sa Zasępa pričinil o vybudovanie Parku Jána Pavla Druhého pred vtedajším rektorátom KU na Námestí Andreja Hlinku v Ružomberku.[28] V roku 2011 na katedre žurnalistiky v Ružomberku, kde Zasępa pôsobil, otvorili nové televízne štúdio.[29] Ešte za prvého rektorského obdobia dostala KU do daru vzácnu relikviu Jána Pavla II.[30] Druhé rektorské obdobieDruhýkrát sa stal rektorom v apríli 2012, čím nadviazal na predošlé štvorročné pôsobenie. V tajnej voľbe získal 13 hlasov, druhý kandidát dekan pedagogickej fakulty Tomáš Jablonský 11.[31] Za svoje úlohy v druhom rektorskom období si kládol dokončenie komplexnej akreditácie, vybudovanie kultúry kvality, excelentný výskum, posilnenie akademického života a ukončenie výstavby univerzitnej knižnice.[32] Jedným z najvýznamnejších úspechov Zasępovho pôsobenia v Ružomberku je Univerzitná knižnica Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorá bola slávnostne otvorená pre verejnosť 25. septembra 2013.[33][34][35][36] Rozliční darcovia tento projekt podporili sumou viac ako tri milióny eur,[37] no financovaná bola predovšetkým zo štrukturálnych fondov Európskej únie.[38] Pod jeho manažmentom sa univerzite podarilo získať ďalšie eurofondy na rekonštrukciu internátov a vybudovanie digitalizačného pracoviska.[39] KU v druhom rektorskom období prof. Zasępu získala tiež oprávnenia vyučovať právo a kanonické právo.[40] Rezignácia z rektorského postuTadeusz Zasępa 5. mája 2014 rezignoval na funkciu rektora KU.[41] Vo svojom rezignačnom liste uviedol: „Neviem akceptovať, že na katolíckej univerzite je možné, aby dekani fakúlt (pedagogickej,[42] filozofickej,[43] ale aj teologickej[44]) nerešpektovali rektora univerzity a neskrývane organizovali jeho šikanovanie cez zástupcov fakúlt v senáte univerzity namiesto plnenia si svojich povinností.... Neviem akceptovať aplikovaný cynizmus, prekrytý politickou korektnosťou a sprevádzaný negatívnymi politickými praktikami tam, kde by sa mala hľadať pravda bez výhrad.“[45]
Na mestskom zastupiteľstve v Ružomberku reagoval na situáciu na tamojšej „alma mater“ poslanec Martin Motyka 14. mája 2014: „Pre mňa osobne je to veľká tragédia jednak pre akademickú pôdu, ale si myslím, že je to aj jedna veľká škoda pre toto mesto. Pán profesor bol pre mňa jedna veľká morálna osobnosť, ktorá, myslím si, veľmi správnym smerom viedla nielen študentov, ale aj chod celej Katolíckej univerzity. Chcel by som nielen za seba, ale za všetkých občanov tohto mesta veľmi pekne poďakovať a popriať veľa sily, zdravia a ešte raz Pán Boh zaplať za všetko, čo urobil pre Katolícku univerzitu a pre mesto.“[47] Po jeho rezignácii mu 2. júna 2014 odoslal list veľký kancelár KU Mons. Bernard Bober, ktorý mu poďakoval za jeho rektorskú prácu: „Venovali ste nám šesť rokov života. Pre univerzitu i pre celú slovenskú cirkev to bol požehnaný čas. (...) Obdivujem Vaše úsilie vykonať všetko pre dobro celej univerzity, bez ohľadu na vlastný profit. Napriek nepriazni a nedôvere bola Vaša námaha korunovaná dominantnou stavbou univerzitnej knižnice. Dali ste univerzite srdce a ono bude biť ďalej, aj napriek infarktom, ktoré jej v každej dobe môže spôsobiť ľudská chamtivosť (...) Bolo mi cťou s Vami spolupracovať!“[48] Ďakovné listy pripojila tiež kancelária prezidenta, advokát Ján Čarnogurský, Ondrej Krajňák z Ústavu pamäti národa, vojenský ordinár František Rábek, brniansky biskup Vojtěch Cikrle alebo emeritný trnavský biskup Dominik Tóth.[48][49] Svoj postoj vyjadril aj prefekt vatikánskej Kongregácie pre katolícku výchovu Zenon kardinál Grocholewski: „Vyjadrujem vďačnosť za Vašu obetavú prácu, za vytrvalú starostlivosť o katolícky charakter univerzity a súčasne o náležitú úroveň vzdelávania a vedeckého výskumu. Veľmi oceňujem Vašu otvorenosť a angažovanie sa vo veci hľadania pravdy a šírenia kresťanských postojov vo svete.“[49]
Kauzu odvolávania rektora KU Tadeusza Zasępu prirovnala žurnalistika a mediálna teoretička Terézia Rončáková ku kauze odvolaného trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka: „Finančné podobnosti netreba pripomínať. Niekto hospodáril nečisto, niekto mu na to prišiel – a hádajme, kto na to doplatil…? Terminus Sokolov syndróm vystihuje používanie verejných zdrojov na upevňovanie súkromnej moci. Vyžaduje si to sofistikovanú schopnosť prelievať verejné peniaze do súkromného vrecka, z ktorého sa potom pomáha, buduje, rozdáva, prilepšuje – a kupuje vďačnosť, úcta, zaviazanosť. Nie, nechce sa kradnúť – ale…“[51] Rončáková pomenúva viacero prepojení týchto dvoch káuz, pri jednom z nich používa termín mystérium zla: „verejná mienka sa v konečnom dôsledku obracia, paradoxne, proti tomu, kto svoje najlepšie sily venoval práci v prospech daného spoločenstva. V prípade arcibiskupa Bezáka je síce zrejmé, že väčšina ho nezavrhla, ale značná časť si doňho utierala ústa. Na Katolíckej univerzite tiež neprebehol prieskum verejnej mienky, ale atmosféra medzi zamestnancami fakúlt, na ktorých sa staré vedenie snažilo meniť pomery, je jednoznačne protizasępovská.“[51] Sekretár vatikánskej Kongregácie pre východné cirkvi arcibiskup Cyril Vasiľ s odstupom pol roka v interview taktiež hodnotil udalosti na KU: „Napätia a spory, ktoré sa objavili od istého času na Katolíckej univerzite, vnímam ako bolestný, nešťastný a negatívny jav, pretože, hoci sa týkajú len niekoľkých osôb a konkrétnych situácií, poškodzujú dobré meno celej univerzity, narúšajú harmonickú atmosféru, ktorá by mala charakterizovať chod každej akademickej inštitúcie, vytvárajú nedefinovaný, ale o to vtieravejší dojem, že na univerzite ‚nie je niečo v poriadku‘, a najmä sú v protiklade s tým svedectvom, ktoré by mal univerzita s prívlastkom ‚katolícka‘ vnášať do života spoločnosti.“[52] Arcibiskup Vasiľ len pár dní pred rezignáciou Zasępu ešte prednášal 1. apríla 2014 v Kolégiu KU o katolicite na katolíckych univerzitách, kde povedal: „Verejné dobro, dobro občianskej spoločnosti i dobro cirkevného spoločenstva, ktoré je súčasťou tejto spoločnosti, nie je možné vnímať a budovať cez prizmu osobného záujmu, či osobných výhod. Práve naopak – niekedy je nevyhnutné aj nemyslieť na osobné dobro, dokonca ani nie na fyzické, či morálne ‚prežitie‘, ak je vystavené riziku zničenia celé spoločenstvo.“[53] Počas prednášky tiež zdôraznil: „Preto sa vždy a všade, všetky totalitné, alebo skorumpované režimy snažili zlikvidovať, podriadiť si, alebo skorumpovať všetky univerzity – a katolícke univerzity zvlášť – či už zastrašovaním, finančným priškrcovaním, kádrovaním, či infiltráciou rozbíjačských elementov.“[53] Rok po odvolaní Zasępu z funkcie rektora KU predseda Konferencie biskupov Slovenska (ktorá je zriaďovateľom KU v Ružomberku) Stanislav Zvolenský žiadal cez Zasępovho ordinára arcibiskupa Wacława Depu, metropolitu čenstochovského, aby mu ďalej nedovolil pôsobiť na Katolíckej univerzite v Ružomberku – ani ako pedagóg na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty.[54] Dňa 30. marca 2016 mu mestské zastupiteľstvo v Ružomberku udelilo čestné občianstvo (23 poslaneckými hlasmi z 23 zúčastnených poslancov).[4] Pri tej príležitosti bola vydaná nová kniha rozhovorov novinára Karela Ilju Dvořáka s prof. Tadeuszom Zasępom s názvom Sám, aby iní neboli sami (Vydavateľstvo Michala Vaška v Prešove, 2016).[55][4] O živote a rektorovaní Tadeusza Zasępu natočili absolventi KU dokumentárny film Pán rektor, ktorý mal slávnostnú premiéru 17. novembra 2017 v Kine Kultúra v Ružomberku.[23] Film zavítal aj do obcí Lúčky, Švošov, premietal sa tiež v Nitre, Trnave, či v programe slovenskej verejnoprávnej televízie. Po premiére napísal podnikateľ a inovátor Ján Košturiak na svojom blogu: "Pán rektor, Poliak, vyžaroval všade lásku – k ľuďom aj ku Slovensku. Toto potrebujeme všetci – aby sme boli aktívni, rozdávali sa pre druhých, nebáli sme sa postaviť proti nespravodlivosti a zlu, ale aj vedeli odpúšťať a prijímať ľudí takých akí sú. Hľadajme chyby viac na sebe, ako na druhých. Sústreďme sa na svoje povolanie a robme ho najlepšie ako sa dá. A možno pritiahneme na správnu stranu aj ďalších ľudí. Tak, ako to dokázal so svojimi svojich žiakmi a spolupracovníkmi Pán profesor Zasępa."[56] Kariéra
Dosiahnuté úspechy, ocenenia
Najvýznamnejšie publikácie
Členstvo vo významných organizáciách
Referencie
Iné projekty
|
||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
