Svetový oceán

Päť oceánov Zeme

Tichý oceán

Atlantický oceán

Severný ľadový oceán

Indický oceán

Južný oceán

Oceány Zeme

Svetový oceán (zo starogr. Ὠκεανός Ókeanos; iné názvy: svetové more, skrátene oceán) je súhrn vodnej hmoty na povrchu Zeme s výnimkou vôd na súši (t. j. vo vodných tokoch a vodných plochách) a vody viazanej v mineráloch a horninách (t. j. najmä podzemná voda), biosfére a v atmosfére (t. j. vo forme vodnej pary).[1]

Pokrýva takmer tri štvrtiny (71 %) povrchu Zeme a takmer polovica jeho vôd má hĺbku nad 3 000 m. Delí sa na päť vzájomne prepojených, ale inak pomerne uzavretých, veľkých častí nazývaných oceány: Tichý oceán (Pacifik), Atlantický oceán, Indický oceán, Severný ľadový oceán a Južný oceán.

Geologicky je oceán definovaný typom stenšenej zemskej kôry (tzv. oceánska kôra).

Údaje o svetovom oceáne:

• rozloha: 361 miliónov km²
• objem: 1 370 miliónov km³
• priemerná hĺbka: 3 790 m

Celková hmotnosť hydrosféry je okolo 1,4×10^21 kg, čo je asi 0,023 % celkovej hmotnosti Zeme.

Údaje o oceánoch

Oceány	Rozloha (mil. km²)	Podiel na rozlohe oceánov v %	Podiel na rozlohe Zeme v %
Tichý oceán	155,557	43,04	30,51
Atlantický oceán	76,762	21,24	15,06
Indický oceán	68,556	18,97	13,45
Južný ľadový oceán	20,327	5,62	3,99
Severný ľadový oceán	14,056	3,90	2,76
Vnútorné a okrajové moria všetkých oceánov dokopy	26,161	7,23	5,13
Celé vodstvo na Zemi	361,419	100	70,9

Referencie

1. oceán světový. In Havrlant, M. – Buzek, L. – Wahla, A. – Vencálek, J. Geografický terminologický slovník. 1. vyd. Ostrava : Pedagogická fakulta v Ostravě, 1982, s. 140-141. „veškerá vodní hmota na Zemi s výjimkou vod na souši a vody vázané v nerostech, biosféře a vodnáích par v atmosféře“.

Pozri aj

• hydrosféra
• more
• oceánografia
• voda