Stykovací uzol[2], alebo dokovací mechanizmus[1]kozmickej lode, prípadne kozmickej stanice[3] slúži na pevné spojenie kozmickej lode so stanicou, alebo navzájom dvoch lodí, prípadne dvoch modulov kozmickej stanice. Spravidla slúži aj na hermetické prepojenie a vytvorenie priechodu medzi nimi. Niektoré systémy umožňujú po pripojení aj prenos energií a médií, napr. elektriny, kyslíku, vody a paliva.[4]
Základné rozdelenie stykovacích uzlov
Neandrogýnna konštrukcia
Neandrogýnna (nesymetrická) konštrukcia bola využívaná najmä v počiatkoch kozmonautiky, kedy sa dokovací port kozmickej lode vsúval do dokovacieho portu cieľového telesa. Konštrukcia je jednoduchšia ako androgýnna (lebo jedna časť zapadá do druhej), býva teda i lahšia, ale neumožňuje spojenie napr. dvoch lodí s rovnakým vyhotovením pripojovacieho portu. Vždy je možné spojiť len vyhotovenie samec-samica. Tento systém doteraz využíva napr. Roskosmos na kozmických lodiach Sojuz a Progress.[2], alebo NASA na spájanie modulov ISS.[3]
Androgýnna konštrukcia
Androgýnna (symetrická) konštrukcia má pre pripájané teleso aj cieľové teleso identické vyhotovenie pripojovacieho portu. V tomto prípade sa vedia kozmické lode pripojiť nie len k vesmírnej stanici, ale aj medzi sebou. Umožňuje však pripojenie aj nie úplne androgýnnej konštrukcii k androgýnnemu portu, ak má aspoň symetriu základných charakteristických prvkov. V rámci uľahčenia medzinárodnej spolupráce a prípadných záchranných misií sa vytvoril medzinárodný štandard IDSS.[4] Predstaviteľom androgýnnej konštrukcie je napríklad stykovací uzol IBDM (International Berthing and Docking Mechanism) z dielne ESA, ktorý zodpovedá štandardom IDSS, je vhodný pre veľké, i malé kozmické lode, dokáže vyrovnať výchylku dokovania a tlmiť nárazovú energiu.[2]
Dokovanie a kotvenie rozlišuje somostatné postupy spájania dvoch kozmických plavidiel. Pri dokovaní, napríklad Sojuzu k ISS sa najprv kozmická loď priblížila ku stanici ISS, zarovnala sa voči pripájaciemu portu stykovacieho uzla a pripojila sa (ukotvila sa). Pri kotvení sa využíva pomoc inej lode, raketoplánu, alebo robotického ramena, kedy nie je možné vykonať samosatatný proces dokovania. Kotvenie sa využíva napríklad pri pripájaní modulov kozmickej stanice americkej časti ISS, alebo kozmických lodí HTV.[6]
Pôvodný ruský testovací dokovací systém testovaný Sojuz 7K-OK (A). Prvé plneautomatické spojenie dvoch telies Kozmos 186 and Kozmos 188 dňa 30.10.1967 - v rámci programu Kozmos
neandrogýnny
Kontaktný dokovací systém
Dokovanie
Nie
Stretávací dokovací systém ruského lunárneho programu
SSVP-G4000 (rus. Система стыковки и внутреннего перехода, slov. Systém stykovania a vnútorného priechodu), tiež známy jednoducho ako ruský dokovací systém.[3] Prielez po otvorení má svetlý otvor 800mm. Použitý na Sojuz (kozmická loď), nákladnej lodi Progress a nákladnej lodi ESA - Automated Transfer Vehicle.
Použitý v programe Sojuz-Apollo, prvý androgýnny systém, nakoľko bolo, pri spojení lodí veľmocí, politicky neprípustné naznačiť kto je samec a kto je samica.[1]Poz. Apollo malo prechodovú komoru, ku ktorej sa pripojilo neandrogýnne, ale tá končila "rovnocenným" stykovacím uzlom pre pripojenie Sojuzu.[3]
androgýnny nesymetrický, ale mechanicky kompatibilný.
Použitý na spájanie modulov americkej časti ISS. Má aktívny port ABCM a pasívny port PCBM[3]. Pre pripojenie kozmickej lode k nepoužitému portu je nutné použiť adaptér PMA.
Robotické rameno - Kanadská ruka, požité na ISS, slúžiace tiež na manipuláciu s modululmi a kozmickými loďami počas kotvenia. Moduly i lode musia byť vybavené vhodným protikusom pre uchopenie. [6]
↑ abcdStykovací uzol ESA, ESA. Jeden stykovací uzel pro každého [online]. esa.int, [cit. 2021-04-21]. Dostupné online. (po česky)
↑ abcdefghijkStykovacie uzly ISS, Cook, John G.; Aksamentov, Valery; Hoffman, Thomas; Bruner, Wes; (Boeing Co. Houston, TX, United States). NASA Technical Reports Server (NTRS) [online]. ntrs.nasa.gov, [cit. 2021-04-27]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ abcMedzinárodný štandard pre stykovací uzol - (IDSS),Revision E, ESA. International Docking System Standard (IDSS),Revision E [online]. internationaldockingstandard.com, October 2016, [cit. 2021-04-21]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ ab Robotické rameno - kanadská ruka, Canadian Space Agency. About Canadarm2 [online]. asc-csa.gc.ca, [cit. 2021-04-27]. Dostupné online. (po anglicky)