|
Strom pokoja Strom pokoja (ang.: Tree of Peace alebo International Tree of Peace, fran.: Arbre de la paix, rus.: Дерево мира nem.: der Friedensbaum, špan.: Árbol de Paz) je medzinárodný diplomatický a zároveň krajinno-architektonický projekt, ktorý vznikol na Slovensku v roku 2018. Iniciatívu k pripomenutiu 100. výročia ukončenia prvej svetovej vojny založil žilinský krajinný architekt Marek Sobola. V čase vzniku išlo najmä o spomienku na všetkých neznámych vojakov, ktorí padli v prvej svetovej vojne. Neskôr sa projekt vyprofiloval na medzinárodnú apolitickú iniciatívu zameranú na podporu aktivít súvisiacich s rozvojom mieru a priateľstva na domácej a medzinárodnej úrovni.[1] Zastrešujúca organizáciaTento projekt porozumenia a priateľstva medzi národmi zastrešuje nezisková organizácia Servare et Manere s osobitným konzultatívnym štatútom v Hospodárskej a sociálnej rade OSN (UN ECOSOC).[2] Projekt tiež reprezentuje Slovenskú republiku pod značkou „GOOD IDEA SLOVAKIA – MYŠLIENKY ZO SLOVENSKA“ a je realizovaný s podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.[3][4] Ciele projektuIniciatíva Strom pokoja je zameraná na zachovanie pamäti historického dedičstva, podporu myšlienok mieru a priateľstva medzi národmi a šírenie ekologického posolstva sadením stromov ako symbolu mieru. Hlavným cieľom projektu je propagovať posolstvo mieru a medzináboženského dialógu. Od lokálneho významu k medzinárodnej iniciatíveVznik Za dátum vzniku iniciatívy je považovaný 28. september 2018, kedy bol vysadený prvý pamätný Strom pokoja.[5] Pri tvorbe iniciatívy sa jej zakladateľ Marek Sobola inšpiroval príbehom svojho prastarého otca Ondreja Sobolu (*1880 – † 1915/18), ktorý ako vojak rakúsko-uhorskej armády padol v prvej svetovej vojne na neznámom mieste. Pre rodinu zostal nezvestný na ruskom bojisku od roku 1915. V roku 1930 bol po mnohých intervenciách jeho manželky československými úradmi vyhlásený za mŕtveho s oficiálnym dátumom smrti 31. decembra 1918.[6] Prvý Strom pokojaPrvý pamätný strom iniciatívy bol vysadený na najväčšom cintoríne prvej svetovej vojny na Slovensku vo východoslovenskej obci Veľkrop.[5][7] Pred bránou cintorína boli 28. septembra 2018 pri príležitosti jeho otvorenia a požehnania, vysadené i dva pamätné stromy, z ktorých jeden je Strom pokoja. Cintorín sprístupnili po ôsmich rokoch prác a je na ňom pochovaných 8 662 vojakov rakúsko-uhorskej a ruskej cárskej armády.[5] Rast myšlienkyPrvý zahraničný strom bol vzhľadom na okolnosti Ondrejovho zmiznutia vysadený v Ruskej federácii, nástupníckom štáte cárskeho Ruska. Pamätný dub letný rastie od októbra 2018 v areáli bývalej cárskej rezidencie Carskoje Selo pri Petrohrade.[7] V roku 2018 boli ďalšie stromy iniciatívy vysadené v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke,[8] ďalej v Žiline,[9] Turzovke a tiež v rodisku Ondreja Sobolu v Lalinku, ktorý je miestnou časťou Divinky.[10] Za hranicami Slovenska bol vysadený dub aj v Poľsku a posledný zahraničný strom roka 2018 bol symbolicky zasadený priamym potomkom rakúskych cisárov v mieste podpísania manifestu Mojim národom! (nem.: An Meine Völker!, maď.: Népeimhez!) v Kaiserville v rakúskom Bad Ischli. Vila bola letným sídlom cisára Františka Jozefa I.[11] Medzinárodný úspech Projektu sa v Spojených štátoch dostalo významnej pocty, keď bola v závere júna 2019 vo Washingtone vydaná Rezolúcia číslo 104 Kongresu Spojených štátov (ang.: Congressional Record) s názvom: "COMMEMORATION OF THE TREE OF PEACE".[12] Následne bol pod záštitou Honorárneho konzulátu Slovenskej republiky na Stredozápade USA a Generálneho konzulátu Slovenskej republiky v New Yorku na severnom trávniku areálu Národného múzea a Pamätníka prvej svetovej vojny Spojených štátov amerických (ang.: The National World War I Museum and Memorial of the United States) v Kansas City v štáte Missouri vysadený jeden zo Stromov pokoja.[13][14][15] Svetová mapa mieru.jpg) Postupne sa do iniciatívy pripájali ďalšie štáty ako Austrália,[16] Fidži,[17] India,[18] Lichtenštajnsko, Nemecko,[19] Nórsko, Nový Zéland,[20] Rumunsko,[21] Srbsko,[22][23] Tonga, Uzbekistan,[24] Taliansko[25][26] a Slovinsko.[27] V niektorých krajinách stromy sadili aj hlavy štátov, ako napríklad v Spojenom kráľovstve slovenská prezidentka Zuzana Čaputová[28] a vo Francúzskej Polynézii Édouard Fritch.[29][30] Všetky tieto a ďalšie budúce výsadby spája Svetová mapa mieru (ang.:The World Map of Peace alebo The World Peace Map) vytvorená s cieľom zjednotiť individuálne výsadby Stromov pokoja v rôznych krajinách sveta a dať im jasný cieľ: zapojiť do výsadby Stromov pokoja čo najviac krajín a tým ju postupne dopĺňať.[31] Zatiaľ posledný symbolický strom vysadili v hoteli Ledra Palace v Nárazníkovej zóne OSN na Cypre pri príležitosti 35. výročia dialógu medzi cypersko-tureckými a cypersko-gréckymi politickými stranami. Podujatie pod záštitou Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Nikózii sa konalo v máji 2024. V poradí 35. strom zasadili minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár, so zástupcami OSN, slovenskej diplomacie a členmi Servare et Manere.[32][33][34] V októbri 2024 bol vysadený prvý Strom pokoja v Česku, v Chudobíne, mestskej časti Litovla. Partnerom výsadby bola Olomoucko-brnianska pravoslávna eparchia Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. Do októbra 2024 bolo vysadených celovo 37 stromov v 22 štátoch sveta na 4 kontinentoch.[35] Referencie
Externé odkazy |
Portal di Ensiklopedia Dunia
