|
Stephen Hawking
Stephen William Hawking (* 8. január 1942, Oxford, Spojené kráľovstvo – † 14. marec 2018, Cambridge[1][2]) bol anglický fyzik, kozmológ a matematik, jeden z popredných svetových teoretických fyzikov. Od roku 1979[3] bol lucasiánsky profesor matematiky na univerzite v Cambridge (post, ktorý zastával aj Isaac Newton) a vedecký pracovník na katedre Gonville a Caius tej istej univerzity. Skutočnosť, že zastával tento post napriek takmer celkovej pracovnej neschopnosti pre amyotrofickú laterálnu sklerózu z neho urobila svetovú hviezdu. 8. januára 2009 sa stal emeritným profesorom, nakoľko dosiahol dôchodkový vek 67 rokov.[3] ŽivotopisNarodil sa v Oxforde v Anglicku ako prvé dieťa Franka a Isobely Hawkingovcov. Študoval na St Albans School v Hertfordshire a na University of Oxford, kde získal titul v prírodných vedách. Následne odišiel na Cambridge University, kde na Trinity Hall získal doktorát (PhD.) v kozmológii. Hawkingovými základnými oblasťami výskumu boli teoretická kozmológia a kvantová gravitácia. V roku 1971 poskytol matematickú podporu teórii Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru; ak je všeobecná teória relativity správna, musel mať vesmír singularitu, resp. štartovací bod v časopriestore. Hawking tiež vyhlásil, že následne po Veľkom tresku sa vytvorili prvotné čierne diery. Ukázal, že povrchová plocha čiernej diery sa môže zväčšovať, nikdy sa však nemôže zmenšovať, že pri zrážke čiernych dier existuje limit pre množstvo žiarenia, ktoré môže byť vyžiarené, a tiež, že sa čierna diera nemôže roztrhnúť na dve oddelené čierne diery. V roku 1974 vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú subatomárne častice až pokým nevyčerpajú svoju energiu a explodujú. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie, po prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku. V roku 1981 Stephen Hawking navrhol, že vesmír, hoci nemá žiadnu hranicu, je konečný, a v roku 1983 to aj matematicky dokázal. Hoci bol vážne postihnutý amyotrofickou laterálnou sklerózou (druh motorickej poruchy), aktívne sa venoval fyzike, písaniu a verejnému životu. Prvé príznaky sa uňho objavili počas zápisu na Cambridge. Diagnózu mu určili, keď mal 21 rokov, krátko pred jeho prvou svadbou. Vtedy doktori tvrdili, že nebude žiť viac ako dva-tri roky. Napriek tomu prekonal všetky vyhliadky a prežil oveľa dlhšie, hoci postupným vývojom choroby sa stával viac a viac postihnutým. Na komunikáciu používal elektronický hlasový syntetizátor, pretože v roku 1985 podstúpil tracheotómiu po silnom zápale pľúc. Postupne strácal schopnosť používať ruky, nohy a hlas a na sklonku života bol takmer úplne paralyzovaný. Počítačový systém, pripojený k jeho invalidnému vozíku, ovládal Stephen pomocou jediného prepínača a softvéru nazvaného „Equalizer“ a „EZKeys“, ktoré mu dovoľovali rozprávať, vytvárať prednášky, študovať tlač a knihy, prehliadať internet, písať e-maily a robiť všetko, čo sa len počítačom dá. Tiež umožňovali ovládať dvere, svetlá a výťahy v jeho dome a kancelárii pomocou rádiového vysielača. Jeho dve knihy Stručná história času prepracovaná do diela Ešte stručnejšia história času a Vesmír v orechovej škrupinke sa stali populárnymi na celom svete a dnes patria ku klasickým bestsellerom. Každý, kto sa zaujíma o vesmír, univerzum a o to, ako to všetko začalo, si ich môže prečítať, keďže k tomu nepotrebuje žiadne predchádzajúce znalosti z danej oblasti. Veľmi populárna je tiež zbierka jeho esejí Čierne diery, detské vesmíry a iné eseje. Zomrel 14. marca 2018 v skorých ranných hodinách v anglickom Cambridgei.[4] DieloPočet jeho vedeckých publikácií sa blíži k 200 a vyznačujú sa tým, že napriek tomu, že sú príkladnými vedeckými odbornými dielami, sú čiastočne aj populárno-náučné, teda zrozumiteľné i nie úplne zasvätenému čitateľovi, a aj tak nestrácajú svoju odbornosť. Ako príklad je možné uviesť Stručnú históriu času (A Brief History of Time), Vesmír v orechovej škrupinke (The Universe in a Nutshell) alebo ilustrovanú teóriu všetkého (The Illustrated Theory of Everything), ktoré patria k najčítanejším knihám vôbec na svete. Niektoré jeho diela:
V roku 2004 sa podieľal na natáčaní televízneho dokumentu Hawking: Die Suche nach dem Anfang der Zeit. Vysielala ho nemecko-francúzska televízna spoločnosť Arte. Zrejme vzhľadom k svojej záľube irónie a sarkazmu sa podieľal i na rôznych krátkych výstupoch v televíznych hrách a skečoch, kde sám hosťoval. Zahral si v seriáli Star Trek (ako študent bol horlivým čitateľom science fiction), sediac vo svojom vozíku prestavanom na vrtuľník sa objavil i v seriáli Simpsonovci, v seriáli Futurama predstavoval člena prísne tajnej skupiny starajúcej sa o zachovanie kontinuity časopriestoru a podobne. V roku 2012 sa ukázal aj v časti seriálu Teória veľkého tresku. Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
|
||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
