Stanovoje nagorie
Stanovoje nagorie (rus. Становое нагорье) je horský systém v južnej časti ruského ďalekého východu. Vysočina sa tiahne od severného výbežku Bajkalu na západe až k rieke Oľokma na východe, kde prechádza v Stanový chrbát. Je tvorený niekoľkými hrebeňmi a rozsiahlymi kotlinami v nadmorskej výške 500 až 1 000 m. Jeho dĺžka je zhruba 700 km. GeografiaVysočina zahŕňa niekoľko kotlín, z nich najvýznamnejšie sú Verchneangarskaja (rus. Верхнеангарская), Mujsko-Kuandinskaja (rus. Муйско-Куандинская) a Verchnečarskaja (rus. Верхнечарская), a vysokohorských chrbtov, ktoré uvádza nasledujúca tabuľka:
(Podľa ruskej wikipédie) GeológiaPohorie je tvorené predovšetkým kryštalickými a premenenými horninami. Sú tu náleziská zlata, medi, fluoritu a čierneho uhlia. FlóraMočaristé dna kotlín sú porastené podmáčanými lúkami. Od úpätia hôr až do hranice lesa, ktorá je v nadmorskej výške 1 200 m, sa rozprestiera tajga. Vyššie rastie riedky les alebo tam je alpínska tundra. Externé odkazyZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stanová vysočina na českej Wikipédii. |
Portal di Ensiklopedia Dunia