Stéla![]() ![]() ![]() Stéla v archeológii označuje viacero druhov podobných kamenných útvarov: Pôvodne je to pamätník vo forme plochého kamenného bloku. V starovekom Grécku je to náhrobný kameň tvaru stĺpika (štvrohranného alebo plochého) alebo dosky. Väčšinou stál v podstavci alebo bol osadený do zeme. Bol na ňom nápis alebo reliéf (spravidla s architektonicky ukončeným štítom), ktorý zobrazoval postavu nebohého v určitom životnom úkone. Stély sa používali od mykénskej doby (16. stor. pred Kr.) až do obdobia rímskeho cisárstva. V mayskej civilizácii je to kamenný stĺp alebo stojaca kamenná doska osadená do zeme. Mayovia stélu nazývali lakam tuun (veľký kameň) a stavala sa väčšinou pri príležitosti nejakého výročia. Stély sú spravidla pomaľované a obtesané na všetkých stranách a obsahujú najmä nápisy a obrazy informujúce o činoch a životných údajoch vládcov. V starovekom Egypte je stéla architektonický prvok v tvare nepravých dverí na východnej stene monumentálneho náhrobku. Významné stélyIné projekty
Zdroj
|
Portal di Ensiklopedia Dunia