Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika alebo SZBP bola ustanovená ako druhý z troch pilierov Európskej únie v Maastrichtskej zmluve z roku 1992 a bližšie definovaná a rozšírená v Amsterdamskej zmluve z roku 1997. Nahradila Európsku politickú spoluprácu.

SZBP považuje NATO zodpovedné za obranu územia Európy a „mierotvorbu“, zatiaľ čo od roku 1999 je Európska Únia zodpovedná za realizačné misie; napr. udržovanie mieru (peace keeping), dozor nad zmluvami, atď.

Úlohy

Podľa zmlúv, Európska únia definuje a vykonáva spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku pokrývajúcu všetky oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorej úlohami sú:

• ochraňovať spoločné hodnoty, základné záujmy, nezávislosť a celistvosť Únie v súlade s princípmi Charty Organizácie Spojených Národov;
• posilňovať bezpečnosť Únie všetkými spôsobmi;
• udržovať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade s princípmi Charty Organizácie Spojených Národov, ako aj princípmi Helsinského Záverečného Aktu a cieľmi Parížskej Charty, vrátane tých o vonkajších hraniciach;
• podporovať medzinárodnú spoluprácu;
• rozvíjať a konsolidovať demokraciu a vládu zákona, úctu k ľudským právam a základným slobodám

Súčasti

Európska rada definuje princípy a všeobecné usmernenia pre SZBP, ako aj spoločné stratégie, ktoré majú byť implementované Európskou úniou. Na základe týchto usmernení prijíma Rada ministrov spoločné akcie alebo spoločné pozície.

• Spoločné akcie sa týkajú špecifických situácií, pri ktorých je operačná akcia EÚ považovaná za nutnú a definujú úlohy, rozsah tejto akcie, ako aj prostriedky , ktoré majú byť poskytnuté EÚ. Zaväzujú členské štáty.

• Spoločné pozície na druhej strane, určujú prístup, ktorý EÚ zaujme k určitej záležitosti geografickej alebo tematickej povahy a abstraktne definujú všeobecné usmernenia, ktorým sa členské štáty musia podriadiť.

Zmluvy určujú, že funkciu Vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vykonáva Generálny sekretár Rady ministrov, ktorý pomáha krajine držiacej Predsedníctvo Európskej únie v záležitostiach spadajúcich pod pole pôsobnosti SZBP. Keď je to vhodné, vedie politický dialóg s tretími osobami, jednajúc menom Rady ministrov na žiadosť jej Predsedníctva. Takisto koordinuje prácu Zvláštnych zastupiteľov Európskej únie. Súčasným Vysokým splnomocnencom pre SZBP je Javier Solana.

Od Kolínskej Európskej rady v roku 1999 je Európska bezpečnostná a obranná Politika (EBOP) významnou súčasťou SZBP.

Orgány Európskej únie zriadené v kontexte SZBP sú:

• Rada všeobecných záležitostí a vonkajších vzťahov (RVZVV)
• Politický a bezpečnostný výbor (PBV), ktorý monitoruje medzinárodnú situáciu v oblastiach pokrytých SZBP a prispieva názormi Rade ministrov, buď na jej žiadosť alebo s vlastnej iniciatívy, a navyše dohliada na implementáciu dohodnutých politík.
• Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie
• Satelitné centrum Európskej únie

Európska bezpečnostná a obranná politika

Európska bezpečnostná a obranná politika (EBOP) je považovaná za hlavú súčasť SZBP. EBOP bola zahájená ustanoveniami Amsterdamskej zmluvy, ktoré špecifikovali postupné budovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktorá by sa zaoberala humanitárnymi a záchrannými úlohami, udržovaním mieru a úlohami ozbrojených síl v manažovaní kríz, vrátane operácií na nastolenie mieru (peacemaking). Toto sú takzvané Peterbergské úlohy.

Politický a bezpečnostný výbor

Politický a bezpečnostný výbor (PBV), ktorý bol najprv zriadený ako dočasný orgán v roku 2000, bol opísaný v záveroch Európskej rady v Nice ako základná súčasť Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky a Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. K jeho zodpovednostiam patrí navrhovanie stanovísk pre Radu všeobecných záležitostí a vonkajších vzťahov, ktorá je jednou z konfigurácií Rady Európskej únie, a vykonávanie „politickej kontroly a strategického plánovania“ opatrení krízového riadenia pre EÚ. Výbor je trvalým orgánom a je zložený zo zástupcov členských štátov na úrovni „vyšších predstaviteľov / veľvyslancov“ a stretáva sa aspoň dvakrát týždenne (utorok a štvrtok) v Bruseli. Predsedá mu členský štát, ktorý drží rotujúce Predsedníctvo Rady Európskej Únie.

Minulosť a budúcnosť

SZBP môže byť považovaná za produkt a náhradu Európskej politickej spolupráce, ktorá bola formálne ustanovená v Jednotnom európskom akte (v platnosti od roku 1987), a neformálne zahájená už v roku 1970 ako reakcia na Davignonovu správu. Ešte skorší pokus o politickú spoluprácu prostredníctvom Európskeho politického spoločenstva (v 50-tich rokoch 20. storočia) vôbec neodštartoval.

Podľa ešte neratifikovanej Európskej ústavy, pilierová štruktúra EÚ bude opustená – toto znamená, že funkcie teraz považované za súčasť SZBP budú spojené so zvyškom Únie. Medzi iným, pozícia Vysokého splnomocnenca pre SZBP bude zlúčená s pozíciou Komisára pre zahraničné veci a vytvorí sa pozícia Ministra zahraničných vecí Európskej únie, ktorý bude zároveň aj viceprezidentom Komisie.

Ako súčasť zjednodušenia žargónu zmlúv, spoločné pozície a spoločné akcie budú premenované na „rozhodnutia“.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Common Foreign and Security Policy na anglickej Wikipédii.

Európska únia
Prvý pilier		Druhý pilier		Tretí pilier
Európske spoločenstvá		Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika		Justícia a vnútorná bezpečnosť
Spoločná poľnohospodárska politika Hospodárska a menová únia Colná únia a spoločný trh Spoločná obchodná politika Regionálna a štrukturálna politika Dopravná politika Sociálna politika Schengenský priestor Občianstvo EÚ Vedecko-výskumná politika Politika hospodárskej súťaže Ekologická politika Politika ochrany spotrebiteľa Vzdelanie a kultúra Spoločná rybolovná politika Azylová a prisťahovalecká politika		Zahraničná politika: Spolupráca v zahraničnej politike Dodržiavanie mieru Volební pozorovatelia Ľudské práva Demokracia Rozvojová pomoc  Bezpečnostná politika: Európska bezpečnostná politika Európske sily rýchlej reakcie Odzbrojovanie		Pašovanie drog a obchod so zbraňami Obchod s ľuďmi Terorizmus Zločiny proti deťom Organizovaný zločin Korupcia