|
Sopotnica (prítok Hrona)
Sopotnica je nízkotatranský potok na Hornom Pohroní, v severovýchodnej časti okresu Banská Bystrica.[1] Je to pravostranný prítok Hrona a preteká výlučne katastrálnym územím obce Brusno. Vytvára 10 km dlhú Sopotnickú dolinu, na strednom toku je malé rekreačné stredisko. Charakteristika povodiaPrevažnú väčšinu povodia tvorí geomorfologický celok Nízke Tatry, podcelok Ďumbierske Tatry, časť Prašivá, na dolnom toku Horehronské podolie, podcelok Lopejská kotlina. Povodie má pretiahly tvar v smere SSZ – JJV. Hydrologicky je Sopotnica vodným tokom III. rádu, prislúchajúceho do úmoria Čierneho mora. Najvyšším bodom povodia je vrch Veľká Chochuľa (1 753,2 m n. m.), najnižší bod leží v Lopejskej kotline, v mieste ústia do Hrona, v nadmorskej výške 411 m n. m. Plocha povodia je 24,286 km², pričom je zaujímavé, že ide o orografické povodie. Plocha hydrologického povodia je väčšia. Dĺžka toku Sopotnice je 12,6 km, spád toku 1 175 m, priemerný sklon toku je 91,8 ‰. Z hľadiska veľkosti a dĺžky prítokov je Sopotnica asymetrická, suma dĺžok pravostranných prítokov je 12,6 km, kým ľavostranných iba 4,9 km. Tok Sopotnice je možné charakterizovať ako bystrinu, t. j. prirodzený tok s malým povodím (do 30 km²), s trvalým prietokom a nepravidelným výskytom strmých prietokových vĺn, ktoré prehlbujú koryto, podmieľajú svahové úpätia a vyvolávajú ich zosuv. Hydrogeologické pomeryZ hydrogeologického hľadiska tvoria Sopotnicu a jej prítoky v úzkom pruhu pozdĺž tokov štrky fluviálnych nivných sedimentov holocénu. Najvyššie polohy Prašivej (oblasť prameňa) sú budované prašivskými granodioritmi tatrika. Horný tok utvárajú biotitické a muskoviticko-biotitické ruly tatrika. Stredné povodie až nad sútok so Sopotničkou je budované slienitými vápencami. V strednej časti, na jej ľavom brehu v oblasti prítoku Ramžené, je možné nájsť tiež proluviálne a deluviálne sedimenty kvartéru (hliny, zahlinené štrky a hlinito-kamenité sutiny). Na dolnom povodí sa vyskytujú ramsauské dolomity stredného triasu veporika a ich tektonické brekcie. Opis tokuSopotnica pramení v nadmorskej výške 1 568 m n. m. pod hlavným hrebeňom Ďumbierskych Tatier, v skupine Prašivej. Tečie severojužným smerom najprv cez pásmo kosodreviny a následne vstupuje do pásma ihličnatého lesa. Sprava priberá prítok spod Veľkej Chochule (1 753,2 m n. m.), nasleduje ľavostranný prítok spod Ondrejskej hole (1 592,2 m n. m.) a pravostranný tečúci popod poľovnícku chatu Tajch. Ďalej priberá tri pomenované prítoky, sprava Studenec a Javorinku (pri Chate pod Javorinkou), stáča sa viac na JJV a priberá ľavostranné Ramžené. Potom nasleduje ľavostranný prítok spod Mlynárovej (1 312,3 m n. m.), ústiaci do Sopotnice v nadmorskej výške 718 m n. m. a tok vytvára výraznejší oblúk smerujúci na východ. Pokračuje južným smerom popri chate Úsvit, sprava priberá Sopotničku a za horárňou Sopotnica pomaly vstupuje do Horehronského podolia. Tu pokračuje smerom na JJV prevažne lúčnou krajinou. Napokon preteká ešte obcou Brusno (časť Ondrej nad Hronom) a neďaleko miestneho kostola ústi v nadmorskej výške 411 m n. m. do Hrona.[2] Hydrologické charakteristikyZ hľadiska typu režimu odtoku patrí povodie do stredohorskej oblasti so snehovo-dažďovým typom odtoku. Akumulácia prebieha v novembri až marci (na dolnom toku do februára). Vysoká vodnosť je v marci až máji. Najvyšší prietok je v marci až apríli, najnižší v januári a februári. Priemerný špecifický odtok je 20 – 30 l/s/km². V rokoch 1984 – 1997 boli na vodomernej stanici na 7,6 kilometri toku Sopotnica robené merania SHMÚ v Banskej Bystrici. Zistené údaje: priemerný špecifický odtok v povodí bol 27,4 l/s/km², najviac vody odtečie z povodia v mesiacoch apríl – jún. Priemerná výška vodnej hladiny predstavovala za sledované obdobie 10,2 cm. Prítoky
Pomenované prítoky sú bližšie charakterizované:
PozoruhodnosťV priepustnom vápencovom podloží pod oblasťou Požarina preteká voda do susednej dolinky. Vody Sopotnice tu vyvierajú v nadmorskej výške okolo 480 m n. m. a sú zachytené do rezervoára. Tieto vody vytvárajú asi 3 km dlhý tok nazývaný Gregorov potok, miestni obyvatelia ho poznajú pod názvom Vyvieranica alebo aj Vyvieračka. Sopotnica a prítok Studenec boli v minulosti známe rozňovaním dreva. Galéria
Referencie
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
