Somár domáci

Somár domáci
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Rad (ordo) nepárnokopytníky (Perissodactyla) Čeľaď (familia) koňovité (Equidae) Rod (genus) kôň (Equus]) Podrod (subgenus) somár (Asinus) Druh (species) somár domáci (Equus africanus f. asinus)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Somár domáci[1][2][3] (iné názvy: staršie: osol domáci[4][5]; mimo taxonómie: domáci somár[6], domáci osol[7], somár, osol; latinské názvy pozri nižšie) je taxón z podrodu somár (Asinus). Presnejšie sa zaraďuje buď ako taxón (forma alebo poddruh) v rámci druhu somár africký (Equus africanus) alebo ako samostatný druh.

Spoločne s koňom domácim je to jediný domestikovaný nepárnokopytník.

Názvy

Ako pri všetkých domestikovaných taxónoch, aj pri somárovi domácom je presné vedecké zaradenie sporné a teda aj sporný aj vedecký názov. Možné názvy tohto taxónu sú:

• ako poddruh somára afrického:
  • Equus africanus asinus
  • Equus asinus asinus
  • Equus africanus domesticus
  • Equus asinus domesticus
  • Equus asinus vulgaris
  • Asinus africanus asinus
  • Asinus asinus asinus
  • Asinus africanus domesticus
  • Asinus asinus domesticus
  • Asinus asinus vulgaris
• ako forma somára afrického:
  • Equus africanus f. asinus
  • Equus africanus f. domestica
  • Equus asinus f. asinus
  • Equus asinus f. domestica
  • Asinus africanus f. asinus
  • Asinus africanus f. domestica
  • Asinus asinus f. asinus
  • Asinus asinus f. domestica
• ako samostatný druh:
  • Equus asinus (v užšom zmysle)
  • Asinus asinus (v užšom zmysle)
  • Asinus domesticus
  • Asinus vulgaris

O týchto názvoch porovnaj aj systéma a vysvetlenia v článku somár africký.

Evolúcia

Somáre domáce sa geneticky delia na dve skupiny - klád 1 a klád 2. Klád 1 vznikol z (dnes už pravdepodobne vyhynutého) taxónu somár núbijský, ktorý patrí do druhu somár africký. Klád 2 má nejakého dnes neznámeho afrického predchodcu (z druhu somár africký); jeho predchodcom však každopádne nie je somár somálsky.[8][9]

Vzhľad

Žrebec má výšku v kohútiku v priemere okolo 122 centimetrov, kobyla 115 centimetrov. Somár domáci má sivú srsť s čiernym pozdĺžnym pásom na strede chrbta a s bielym bruchom.

Potrava

Somár domáci je bylinožravec. Okrem žihľavy, štiavu a trávy pokropenej močom a výkalmi zje somár domáci všetku rastlinnú potravu, somáre dokonca obhrýzajú aj drevo. Pred domestikáciou sa živili často len rôznymi druhmi suchých travín a kríkov.

Rozmnožovanie

Dobou párenia sú posledné dni jari alebo prvé mesiace leta. Asi po 11 mesiacoch samica somára rodí jedno mláďa, dosť dobre vyvinuté. Už v druhom roku má normálnu veľkosť, plnú silu má ale až v treťom roku. Keď sa skríži somár s kobylou, vznikne neplodný mul, ktorý sa podobá skôr na koňa. Skrížením samice somára s koňom vznikne mulica, ktorá sa podobá viac na somára.

Význam

Somár domáci sa používa na nosenie bremien, pretože dokáže uniesť aj 300 kg. Okrem svojej sily poskytuje aj mlieko a mäso. Mlieko somára je výživnejšie ako kravské a egyptská panovníčka Kleopatra VII. sa v somárom mlieku kúpala pre udržanie hladkej pleti. Mäso somára sa údajne pridáva do pravej uhorskej salámy.

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

Wikidruhy

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o osol
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Somár domáci
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Somár domáci

Externé odkazy

• Ako sme zdomácneli (článok o pôvode somára domáceho na servere OSEL.cz) (po česky)

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Osel domácí na českej Wikipédii.

Ďalšie zdroje

1. Stavovce Slovenska: Cicavce: Zora Feriancová-Masárová [and] Vladimĭr Hanák. [s.l.] : Vydavatel'stvo Slovenskej akadémie vied, 1965. 368 s. S. 299.
2. Somár domáci - Národná zoo Bojnice [online]. zoobojnice.sk, [cit. 2022-02-24]. Dostupné online.
3. Výročná správa ZOO Košice 2016 [1] Archivované 2021-03-04 na Wayback Machine
4. Výročná správa ZOO Košice 2011 [2] Archivované 2021-02-24 na Wayback Machine
5. MIKLÍKOVÁ, Z. Archeozoologické nálezy zo stredovekého sídliska v Bajči. In: SLOVENSKÁ ARCHEOLÓGIA LVIII-1, 2010, 123-168, S. 139
6. STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965, S. 535
7. KMEŤOVÁ, P.Kým mu nasadili ohlávku... . In: Historická revue 2009, S. 23
8. MITCHELL, Peter. The Donkey in Human History (An Archaeological Perspective). [s.l.] : Oxford University Press, 2018. 306 s. ISBN 978-0-19-874923-3. S. 29-31.
9. Kimura et al. 2011 [3]