|
Soňa Čechová
Soňa Čechová (rod. Kňazovičová; * 9. september 1930, Bratislava – † 4. marec 2007, Bratislava)[1][2] bola slovenská prekladateľka, publicistka a propagátorka česko-slovenskej vzájomnosti, spoluzakladateľka a šéfredaktorka časopisu Mosty.[1][3] ŽivotopisNarodila sa v intelektuálnej evanjelickej rodine,[3] politológ Miroslav Kusý k jej pôvodu uvádza: „Pochádzala zo slávnych slovenských národovecky orientovaných rodov – Bellovcov a Kňazovičovcov. Jej starý otec Metod Bella bol signatárom Martinskej deklarácie a jej praprastrýko [Peter Bella] je autorom chorálu Aká si mi krásna, ty rodná zem moja. Boli to však národovci čechoslovakistickí, ktorí v spojení Slovákov s Čechmi videli garanciu zachovania a rozvoja slovenskej identity.“[4] V rokoch 1940 – 1948 študovala na dievčenskom gymnáziu v Bratislave, jeden rok v Prahe. V roku 1952 absolvovala učiteľské štúdium ruštiny a slovenčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[5] Pracovala ako prekladateľka a redaktorka v nakladateľstve Tatran, kde redigovala napríklad romány Leva Nikolajeviča Tolstého, Franza Kafku, Vladimíra Nabokova a v 70. rokoch aj preklad Pasternakovho románu Doktor Živago.[1][6] Počas normalizácie sa pohybovala v prostredí česko-slovenského disentu, jej syn Vlado bol jedným zo slovenských signatárov Charty 77.[7][8] Z vydavateľstva Tatran ju ako politicky nespoľahlivú prepustili, v rokoch 1971 – 1973 pôsobila ako knihovníčka na SVŠT, 1974 – 1977 ako knihovníčka vo Výskumnom ústave humánnej bioklimatológie, 1978 – 1989 ako knihovníčka a prekladateľka v Onkologickom ústave.[1] Po Nežnej revolúcii v roku 1989 pracovala ako redaktorka, publicistka a fejtonistka v časopise Kultúrny život.[1] V roku 1991, keď začalo hroziť rozdelenie Česko-Slovenska, prišiel jej syn Vlado Čech s myšlienkou vydávať česko-slovenský časopis (Mosty) a Soňa Čechová sa stala jeho redaktorkou. Po tragickej smrti syna v roku 1994 pokračovala v úlohe vydavateľky a šéfredaktorky časopisu. Vďaka mimoriadnej energii a húževnatosti sa jej darilo získavať autorov aj prostriedky a časopis vydávala 15 rokov. Po rozdelení Česko-Slovenska organizovali pravidelné stretnutia „Duchovného parlamentu“ na česko-slovenskom pomedzí a iné kultúrne podujatia.[3] Osobný životZ prvého manželstva mala syna Vlada Čecha (* 1950 – † 1994), s druhým manželom, historikom Eduardom Frišom[2] dcéru Martu Frišovú (Šimečkovú; * 1962; manželka Martina Šimečku). Jej tretím manželom bol filozof Teodor Münz.[9] Ocenenia
Referencie
Externé odkazy
|
||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
