Smolná

Súradnice: 48°32′29″S 19°40′11″V

Smolná
potok
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Detva, Poltár
Obec	Látky, Málinec
Prameň	Vrchdobroč (vrch 917,5 m n. m.)
- poloha	Veporské vrchy, Sihlianska planina
- výška	890 m
- súradnice	48°32′22″S 19°34′55″V
Ústie	Ipeľ, Málinec (vodná nádrž)
- poloha	Veporské vrchy, Málinec
- výška	344 m
- súradnice	48°32′29″S 19°40′11″V
Dĺžka	9,0 km
Rád toku	III.
Hydrologické poradie	4-24-01-005
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Smolná je pravostranný prítok Ipľa, preteká územím okresov Detva a Poltár. Má dĺžku 9 km. Tečie cez Veporské vrchy, kde aj pramení v podcelku Sihlianska planina, na severovýchodnom svahu Vrchdobroča (917,5 m n. m.) v nadmorskej výške okolo 890 m n. m. Vytvára oblúk a tečie popri osade Čechánky, postupne mení smer toku na severovýchod, pričom vytvára tri oblúky. Južne od osady Malá Látka sa stáča a tečie juhovýchodným smerom. Na dolnom toku v lokalite Breziny sa koryto vetví na dve ramená, ktoré následne ústia do vodnej nádrže Málinec v nadmorskej výške okolo 344 m n. m.

Pôvod názvu

Na vodný tok Smolná[1][2] bol prenesený názov zaniknutej osady Smolno[3][4] so súbežnou formálnou zmenou preradením z kategórie historických menných adjektív, čiže názvov s formantom -n-o (substantíva stredného gramatického rodu), napr. Brezno, Brodno, Brusno, Kolačno, Komárno, Rudno, Sitno, Strečno, Vrátno, → do kategórie názvov s formantom -n-á (adjektíva ženského gramatického rodu), napr. Blatná, Dolná, Hradná, Kamenná, Krížna, Lazná, Lúčna, Zlatná[5]. Posledná (najmladšia) stopa po zaniknutej osade je v 1. vydaní Základnej mapy SR z roka 1986 v podobe Smolno[6]; v druhom aktualizovanom vydaní z roka 2003 už táto informácia absentuje. Zaniknutá osada Smolno sa nachádzala cca 200 m južne od pravého brehu Smolnej na území dnešnej obce Látky vo výške 798 m n. m. na spojnici medzi kopcom Pstružno a lazom Dedinka. Názov zaniknutej osady Smolno má pôvod vo všeobecnom podstatnom mene smola s významom čierna až čiernohnedá viskózna až tuhá organická látka získavaná ako zvyšok pri destilácii drevného dechtu. Smola predstavovala v stredoveku hodnotný produkt využívaný najmä na natieranie osí vozových kolies, na zhotovovanie smolných faklí (sviec), na preparovanie dratiev (konopných nití) a na impregnáciu. V pomenovacom procese samoty Smolno bola motivačným prvkom lokalizácia osady v blízkosti miesta, kde sa získavala smola. Pôvodná katastrálna mapa obce Málinec z roka 1868 obsahuje názov vodného toku Smolná v podobe Smolna potok[7]. Najstaršia písomná zmienka o obci Málinec je v listine z roka 1514; obec Látky vznikla 1952 osamostatnením osady Látky a pričlenením niektorých osád od obce Málinec[8]. Presnejšie datovanie pomenovacieho aktu osady Smolno i vodného toku Smolná je ešte predmetom ďalšieho výskumu. Z niekdajšej osady Smolno bol prenesený názov i na ďalšie geografické objekty v území obce Látky: Smolno (les), Smolno (lúka) a Malé Smolno (lúka)[9]. Geografické objekty Smolno (les) a Smolno (lúka) sú lokalizované v priestore obklopujúcom zaniknutú osadu Smolno. Objekt Malé Smolno (lúka) sa nachádza na pravom brehu bezmenného ľavostranného prítoku Smolnej cca 350 m juhozápadným smerom od samoty (lazu) Nový Svet alebo cca 800 m severozápadným smerom od ústia bezmenného ľavostranného prítoku Smolnej do Smolnej. Podobný pôvod názvu má značný počet slovenských toponým[10][11], a to aj zo staršieho vývojového obdobia slovenčiny[12][13].

Referencie

1. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 134. Bratislava 1977. 79-008-76.
2. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2021-07-16].
3. Geografické názvy okresu Lučenec A25. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-306/1992 z 11.8.1992. 93 s. S. 38, 44 a 80. ISBN 80-900509-7-2.
4. MAJTÁN, Milan a ŽIGO, Pavol: Hydronymia povodia Ipľa. Bratislava, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Filozofická fakulta UK 1999. 116 s. S. 68 a 109. ISBN 80-88870-12-7.
5. MAJTÁN, Milan. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 1991 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 135, 144.
6. Základná mapa Slovenskej republiky 1:10 000, mapový list 36-41-20, 1986. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.
7. Katastrálna mapa Málinec 1:2880, mapový list 24, 1868. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.
8. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Veda, 1977. 519 s. S. 135.
9. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5120/2019 zo dňa 24.7.2019 o štandardizácii 808 názvov geografických objektov z okresu Detva. Spravodajca ÚGKK SR, 2019, ročník 51, čiastka 1, s. 3-7. Dostupné online na [2] [cit. 2021-07-18].
10. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S . 129. Bratislava 1981. 79-906-81.
11. HORŇANSKÝ, I.: O geografických názvoch so slovným základom decht a smola. Kultúra slova, Bratislava, ročník 48, 2014, č. 4, s. 208-216 a č. ISSN 0023-5202. Pozri aj článok 490. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-07-19].
12. KRAJČOVIČ, Rudolf: Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest. Literárne informačné centrum. Bratislava 2005. 230 s. S. 171, 172, 224 a 229. ISBN 80-88878-99-3.
13. Priebeh vodného toku Smolná v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [4] Archivované 2021-07-16 na Wayback Machine [cit. 2021-07-11].