Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
(Približné) Hranice Autonómnej Slovenskej Krajiny (1938-1939)
Dejiny
Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) využila zložitú medzinárodnú situáciu, v ktorej sa Česko-Slovensko ocitlo na jeseň 1938 na vystupňovanie svojich autonomistických požiadaviek. Necelý týždeň po Mníchovskej dohode (29., resp. 30. september) sa v Žiline stretol výkonný výbor HSĽS spolu s pozvanými predstaviteľmi politických strán pôsobiacich na Slovensku. Na schôdzi prijali vyhlásenie (tzv. Žilinskú dohodu), ktorým zúčastnení postavili za návrh ústavného zákona o autonómii Slovenska z júna 1938, ktorý poslanci HSĽS 17. augusta 1938 predložili Národnému zhromaždeniu. Zároveň bol prijatý Manifest slovenského národa, idúci nad rámec ústavného zákona o autonómii, o ktorom ale členovia ostatných strán predpokladali, že v súlade s prísľubom ľudákov nebude zverejnený. Avšak tlačový orgán HSĽS Slovák 7. októbra nezverejnil text vyhlásenia, len oznámil prijatie dohody o autonómnom postavení Slovenska v Česko-Slovensku, no v plnom znení zverejnil text manifestu.
Pražská vláda 7. októbra vymenovala prvú vládu autonómnej Slovenskej krajiny. Na jej čele stál Jozef Tiso.
Už 9. októbra sa slovenská vláda musela zúčastniť na rokovaniach, ktoré vyústili do Viedenskej arbitráže, v dôsledku ktorej bolo územie Slovenskej krajiny zmenšené o južné pohraničie. 10. októbra okrem toho Nemci obsadili Petržalku.
22. novembra1938 (po schválení parlamentom v Prahe) nadobudol platnosť Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny, ktorý definoval nové, pomerne rozsiahle právomoci slovenských orgánov v rámci Česko-Slovenska. Okrem iného bol vytvorený a zvolený aj Snem Slovenskej krajiny, ktorého prvé zasadnutie sa uskutočnilo 18. januára1939.
9. marca 1939 prezident Česko-Slovenska nečakane odvolal vládu Slovenskej krajiny a dosadil svojho človeka. Zároveň pražská vláda na Slovensku vyhlásila stanné právo a dala odvliecť do Česka 250 popredných slovenských činiteľov (vrátane poslancov). 11. marca 1939 prezident Česko-Slovenska vymenoval na návrh predsedníctva Snemu Slovenskej krajiny novú vládu na čele s Karolom Sidorom.
a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. b Územie anektované Nemeckom na základe Mníchovskej dohody z 29. – 30. septembra 1938. c V historiografii známa ako druhá republika. Slovensko a Podkarpatská Rus získali autonómne postavenie ústavnými zákonmi z 22. októbra 1938. Slovensko malo de facto autonómne postavenie už od 6. októbra 1938 (Žilinská dohoda). d Južná časť Slovenska bola anektovaná Maďarskom a Nemeckom na základe prvej viedenskej arbitráže, Podkarpatská Rus bola anektovaná vojensky na základe dohody medzi Maďarskom a nacistickým Nemeckom. e V historiografii známa ako tretia republika. Išlo o režim obmedzenej demokracie so značným zahraničným vplyvom Sovietskeho zväzu.
.png)
