Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Silvia Vargová (maď.Varga Szilvia, * 12. máj1966, Komárno) je slovensko-maďarská, herečka, dabérka a moderátorka. V súčasnosti s rodinou žije v Budapešti.[1]
Životopis
Mladosť
Maturovala v roku 1984 na Strednej priemyselnej škole v Komárne[2][3]. V rokoch 1985 – 1987 bola členkou umeleckého súboru divadla Thália v Košiciach[4] – vtedy vysunutej scény Maďarského oblastného divadla (MOD) so sídlom v Komárne, ktoré bolo založené 1. októbra 1952. Po Nežnej revolúcii (1989) sa divadlo rozdelilo na dve samostatné maďarské divadlá: Divadlo Thália v Košiciach a Jókaiho divadlo v Komárne.[5][6]
Herečkina prvá menšia úloha na doskách, ktoré znamenajú svet bola chlapčenská postava v Shakespearovej dráme Coriolanus, kde stvárnila mladého Marciusa[5]. Jej nasledujúca, ale už hlavná rola bola v rozprávke Zlatý kľúčik alebo Buratinove príhody od ruského autora Alexeja Nikolajeviča Tolstého, kde stvárnila dreveného chlapčeka s veľkým nosom, Buratina[5]. Umeleckú kreáciu mladej herečky deti milovali, kritika ju chválila za citlivo zahranú postavu. Ďalšia rola, do ktorej bola obsadená už ako mladá a krásna žena, jej priniesla úspech aj u dospelého diváka. Bolo to v komédii francúzskeho dramatika Marca Camolettiho Tri letušky v Paríži, kde hrala pôvabnú stewardku Juditu z Nemecka. Ešte predtým ako ju prijali na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) triumfovala v dráme maďarského autora László Németha Bodnárová/Bodnárné, kde stvárnila mladú nevestu menom Cica.[5][7]
Štúdium
Herectvo študovala v rokoch 1987 – 1991 v Bratislave na VŠMU, z čoho jeden semester ukončila v Budapešti na Divadelnej fakulte, odbor herectvo (teraz Divadelná a filmová univerzita – Színház- és Filművészeti Egyetem)[4]. Jej spolužiačkami boli: Zuzana Mauréry, Zuzana Vačková, Dagmar Bajnoková (teraz Bruckmayerová), Henrieta Mičkovicová, Ingrid Slobodová (teraz Hanzelová)[8]. Počas štúdia hrala striedavo v Bratislave (napr. na scéne Slovenského národného divadla (SND): Útrapy z rozumu, rola - Vnučka Chriuminová v réžii Miloša Pietora alebo v Divadle Korzo ’90 (teraz Divadlo Astorka Korzo ’90) v absurdnej dráme Plešatá speváčka, rola - Mary)[9], ale aj v Komárne (napr. Gyula Háy: Caligula/Caliguló, Sándor Weöres: Lodník mesiaca/Holdbéli csónakos, Václav Havel: Vernisáž/Verniszázs v operete od autorskej dvojice László Szilágyi a Béla Zerkovitz: Žena bozkov/Csókos asszony).[9][10]
Práca
Po skončení vysokej školy chvíľu účinkovala v Jókaiho divadle v Komárne[10] a od jesene 1991 až do roku 1994 bola členkou umeleckého súboru Petőfiho divadla vo Vespréme (Veszprém), kde si najskôr zahrala v náročnej tragédii od Williama ShakespearaRómeo a Júlia[4][11]. V maďarskom meste počas svojho štvorročného pôsobenia účinkovala v rôznych drámach, ľahkých komédiách, ako aj v operetách a v estrádach[4]. V roku 1995 sa, už ako vydatá žena, presťahovala so svojím manželom za prácou do ďalšieho väčšieho mesta Maďarska, do Kecskemétu, ktoré je administratívnym centrom Báčsko-malokumánskej župy. Tu žala úspechy v rozmanitých postavách, v divákmi obľúbených mizanscénach, kým sa jej v roku 1998 nenarodila dcérka Réka Anna (pozri divadelné role pod textom).[8]
Šikovnú a žiadanú herečku bolo vidno na javiskách aj počas materskej dovolenky, ale výrazne menej ako predtým. V Jókaiho divadle v Komárne účinkovala v predstaveniach: Láska/Szerelem od prozaika Lajosa Bartu, Mladosť pochabosť/Fiatalság bolondság od autorov Mihálya Eisemanna a Gyulu Z. Halásza alebo vo Vespréme – Petőfiho divadlo – napr. v hre Noc tribádok/A tribádok éjszakája od švédskeho spisovateľa Pera Orlova Enquista[4][11]. Popri rodinných povinnostiach chodila do dabingu, aby svoj jemný hlas prepožičala rôznym, vo svete známym herečkám. Úspešne nadabovala desiatky postáv zo zahraničných filmov a seriálov[12]. Po piatich rokoch, ktoré strávila so svojou ratolesťou, dostala angažmán v Šoproni (Sopron), v meste ležiacom v blízkosti rakúskych hraníc. V roku 2003 sa stala členkou umeleckého súboru Petőfiho divadla tohto mesta (poznámka: nemýliť si s Petőfiho divadlom v meste Vesprém[4][8]). Do svojho repertoáru musela už zaradiť aj muzikály a operety, do ktorých dostávala ponuky čoraz častejšie (napr. Kasting/Casting[13] alebo Zabudnuté leto/Régi nyár[14]).
Tvorivá a dobre spievajúca herečka bola rokoch 2007 a 2015 na voľnej nohe, ale účinkovala v takých hitoch ako Chicago[15], Bláznivý deň alebo Figarova svadba[16], Čardášová princezná[17], Grófka Marica[18], Finito (Maďarský zombi)/Finito (Magyar zombi[19]). Vynikajúca umelkyňa, interpretka, ktorej spievajúci hlas pokojne môže súperiť aj s hlasmi muzikálových i operných speváčok, je od roku 2016 opäť herečkou divadla Thália v Košiciach[4], kde si už stihla zahrať v takých divadelných predstaveniach ako Molièrova komédia Mizantrop[20] alebo hudobná hra od maďarského autora Edeho Tótha Vyvrheľ dediny/A falu rossza.[9]
Herečka Silvia Vargová bola obsadená aj do niekoľkých televíznych a hraných filmov (napr. Gázláng/Plynové lampy (2004), Orfeusz az alvilágban/Orfeus v podsvetí (2005), Szamba/Samba (1996), Kaméleon/Chameleón (2008), Barátok közt/Medzi priateľmi (seriál)[4][11]. V rádiu Fiksz/Fiks úspešne moderovala reláciu Ellenkező nem/Opačné pohlavie[11]. Napriek rôznym ponukám z iných médií zostala verná divadlu, kde svoje najlepšie kreácie predviedla na viacerých javiskách v Maďarsku i na Slovensku, čiže na doskách, ktoré znamenajú svet.
Filmografia
Poznámka: V „Prehľade rolí“ sú aj originálne názvy tých divadelných hier, ktoré nie sú známe slovenskému divákovi.
.jpg)
