Sid Abel
Sid Abel, celým menom Sidney Gerald Abel (* 22. február 1918 – † 8. február 2000)[1] bol kanadský hokejový útočník a neskôr hokejový tréner a generálny manažér. Je členom Hokejovej siene slávy a bol víťazom Stanleyho poháru v rokoch 1943, 1950 a 1952. V roku 2017 bol Sid Abel zaradený do rebríčku 100 najlepších hráčov histórie NHL. Hráčska kariéraSid Abel sa narodil v Melville, Saskatchewan, bol známy ako "Old Bootnose". Abel sa pridal k tímu Detroit Red Wings v roku 1938 po tom ako hrával juniorskú súťaž za tím Flin Flon Bombers. Prvé dve sezóny trávil čas aj v lige AHL a v roku 1940 sa stal plnohodnotným hráčom Detroitu. Abel bol menovaný kapitánom Red Wings v roku 1942. V roku 1943 Abel odišiel z Detroitu Red Wings aby mohol slúžiť Kanadským leteckým silám v 2. Svetovej Vojne. Počas tohto obdobia korčuľoval s RCAF tímom v Montreali. Abel bol demobilizovaný neskôr v roku 1946 a kapitánstvo získal až v playoff. V roku 1947 boli Sid Abel a Ted Lindsay spojení do 1. útočnej formácie s nováčikom na krídle Gordiem Howeom - trénerom Jackom Adamsom. Zatiaľ čo Abelova efektivita bola neskôr v sezóne a v playoff obmedzená, vďaka Lindsayovi a Howeovi dokázali dostať tím do finále o Stanleyho Pohár. Na konci ďalšej sezóny skončili Lindsay, Abel a Howe 1-3-4 v tímovom hodnotení. V sezóne 1949 nová produktívna formácia vybojovala Detroitu 1. zo siedmich víťazstiev v základnej časti v rade. Abel bol v sezóne vyrovnaný s Lindsayom v bodovaní NHL na 3. mieste pričom viedol ligu v góloch a zaznamenal osobné rekordy v bodoch, góloch a v asistenciách. V sezóne získal Hart Memorial Trophy a bol menovaný do prvého All-Star tímu. Ďaľšie 3 roky viedol Abel formáciu v bodovaní, v roku 1950 skončili Lindsay, Abel a Howe 1-2-3 v tímovom bodovaní, Abel zopakoval nomináciu v prvom All-Star tíme a víťazstvo v Stanley cupe v sezóne 1949-50 a bol členom druhého All-Star tímu v sezóne 1950-51. Abel bol vytradeovaný do Chicaga Black Hawks za peniaze na dve sezóny 1952-53 a 1953-54, tam bol menovaný trénerom a bol posledným trénerom, ktorý plnohodnotne hrával v histórii NHL. Jeho číslo 12 bolo vyradené organizáciou Red Wings ale Abel obliekal aj čísla 4, 7, 9, 14, 19 a 20. Väčšinu z týchto čísel obliekal počas obdobia keď striedal medzi Detroitom a jeho farmou. V sezóne 1945-46, keď sa vrátil z 2. svetovej vojny nosil na drese číslo 9, Joe Carveth nosil číslo 12 počas Abelovej služby v armáde a po jeho vymenení do Bostonu Bruins si jeho číslo ako pamiatku zobral Sid Abel. TrénerstvoAbel bol hlavným trénerom Black Hawks v sezónach 1952-53 a 1953-54. Do Detroitu Red Wings sa vrátil v sezóne 1957-58 a slúžil ako hlavný tréner do sezóny 1969-70. Generálnym manažérom bol Abel od apríla 1962 do januára 1972. Počas rozširujúceho draftu 1974-75 bol menovaný za generálneho manažéra Kansas City Scouts a pracoval tam ďalšiu sezónu pokým sa tím nepresťahoval do Denveru a nestal sa z neho tím Colorado Rockies. V 70. a 80. rokoch minulého storočia pracoval ako komentátor v Detroitskom rádiu. DedičstvoSid Abel bol uvedený do siene slávy NHL v roku 1969. V 1998 bol v rebríčku najlepších hráčov storočia umiestnený na 85. miesto. Abelov starší brat George bol Olympijskym hokejovým reprezentantom Kanady, na Olympiáde v Osle vstrelil víťazný gól a zaistil Kanade víťazstvo. Sidov syn hrával takisto v NHL a jeho vnuk hral naposledy za tím Pittsburgh Penguins. Ocenenia a trofeje
Hráčska kariéra
T- Trestné minúty Z- Zápasy G- Góly B- Body A- Asistencie Trénerska kariéra
Z- Zápasy V- Výhry P- Prehry R- Remízy B- Body
Referencie
Externé odkazy
|
Portal di Ensiklopedia Dunia