Sebapoznávanie

Sebapoznávanie je poznávanie seba samého, uvedomovanie si svojich vlastností.[1] Činnosťou sebapoznávania je reflexia.

Vo filozofii Plotina bolo sebapoznávanie metódou budovanie metafyziky: Plotinos v duši najprv rozlíšil pocity a um; potom vyslovil predpoklad, že sebapoznávanie je atribútom iba umu: iba um môže myslieť totožnosť samého seba i mysleného, pretože tu je myšlienka a myšlienka myšlienky to isté, nakoľko myslené je živá a myšlienková aktivita, t. j. sama aktívna myseľ.

Podľa Mahéšvaránadu sebapoznávanie dynamický proces, harmonizovanie seba s prírodou, so sociálnym prostredím, prekonávanie prekážok; dívanie sa do jednoty vesmírneho diania, uchopovanie dialektiky všeobecného a jedinečného.

Podľa Sokratesa je sebapoznávanie privilegovaný spôsob zušľachťovania vlastnej duše a dosahovania cnosti.

Referencie

1. Slovník slovenského jazyka. IV. s-u Bratislava, VSAV 1964. 760 s.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.