Sýkorka čiernohlavá

Sýkorka čiernohlavá
Stupeň ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) spevavce (Passeriformes) Čeľaď (familia) sýkorkovité (Paridae) Rod (genus) sýkorka (Poecile) Druh (species) sýkorka čiernohlavá (Poecile montanus)
Vedecký názov
Poecile montanus Conrad von Baldenstein, 1827
Synonymá
Parus montanus, sýkorka černohlavá
Mapa rozšírenia sýkorky čiernohlavej       Hniezdiaca, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Sýkorka čiernohlavá alebo sýkorka černohlavá[3] (Poecile montanus, staršie Parus montanus) je druh z čeľade sýkorkovité. Obýva palearktídu a orient. V severných oblastiach jej rozšírenia žije vo vlhkých boreálnych ihličnatých lesoch a v strednej Európe v horách pri hranici lesa.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sýkorka čiernohlavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá, v rôznych regiónoch bol v druhej polovici 20. storočia zistený aj pokles aj vzostup populácií. V európskej populácii bol od roku 1980 zaznamenaný mierny pokles.[1]

Opis

Sýkorka čiernohlavá meria 11[5] - 11,5 cm[6] a váži 11 - 11,4 g [7]. Sýkorka čiernohlavá sa veľmi podobá na sýkorku hôrnu. Odlišuje sa tým, že čiernu farbu na hlave nemá lesklú, čiernu škvrnu na brade má väčšiu a nemá ju ostro ohraničenú. Letky na krídlach majú biele lemovanie. Boky na spodku tela má tmavšie.[5]

Hlas

Volanie "déé déé" a kontaktný hlas "zi-zizi"

29 s, Nemecko, na konci nahrávky počuť aj kontaktné hlasy "zi-zizi"

Spev "Siü-siü-siü-siü siü"

14 s, Rusko

Sýkorka čiernohlavá má typické drsné volanie "déé déé déé déé déé" alebo "ci-ci déé déé déé".[6][5] Kontaktný hlas znie ako "ti-ti", "sti-ti"[6] alebo "zi-zizi"[5]. Spev sa podobá spevu kolibiarika sykavého alebo časti spevu slávika obyčajného[5][6] a znie ako flautovité "Siü-siü-siü-siü siü" alebo "tsi-tsi tsi tsi" a v strednej Európe ostáva v jednej výške[6]

Výskyt a stav na Slovensku

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 60 000 - 150 000, zimujúcich jedincov 200 000 - 500 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Ochrana

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € [11]. Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[12]

Galéria

• 
  Sýkorka čiernohlavá (vľavo) a sýkorka hôrna vpravo, sýkorka čiernohlavá nemá lesklú čiernu farbu na hlave, má väčšiu a neostro ohraničenú čiernu škvrnu na brade.
• 
  Vajíčka
• 
  Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie

1. IUCN Red list 2021.3. Prístup 23. marca 2022
2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sýkorka čiernohlavá, s. 541 - 543.
5. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
6. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
7. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
11. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
12. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons

Wikidruhy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sýkorka čiernohlavá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sýkorka čiernohlavá

Externé odkazy

• Hlas sýkorky čiernohlavej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Poecile montanus na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Poecile montanus na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)