Runy (germánske písmo)
Runy alebo runové písmo je starogermánske hranaté písmo. Predpokladá sa, že vzniklo v 1. storočí odvodením od rímskeho písma (alebo gréckeho, etruského). Často sa vytesávali do kameňa (runové kamene) alebo ryli do dreva, zbraní a ozdôb. Písmo bolo vokalizované, jedna runa bola samohláska alebo spoluhláska. Rozlišujú sa dva runové rady, runové abecedy: 1. starší futhark alebo celogermánsky futhar (roky 200 až 800) mal 24 písmen a 2. mladší futhark, severský futhark (roky 800 až 1050) so 16 písmenami. Anglosaská runová abeceda z 9. storočia mala 33 znakov. Vo Švédsku vznikli aj runy s bodkami (stungnar rúnir). Od 10. storočia sa runové písmo používalo iba v Škandinávii.[1][2] Najviac runových nápisov sa našlo vo Švédsku, viac ako tritisíc. Najstaršie runy vo Švédsku pochádzajú z 3. storočia a našli sa v hrobe blízko obce Stenkyrka na ostrove Gotland.[3] V minulosti aj v súčasnosti sa runám pripisuje magický význam[4]. Runy sa našli aj na území osídlenom slovanskými kmeňmi.[5] Starší futhark
Referencie
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia